WWF chce zlepšiť podmienky migrácie veľkých šeliem v Karpatoch | WWF

WWF chce zlepšiť podmienky migrácie veľkých šeliem v Karpatoch



Posted on 29 December 2017
Rys ostrovid
© Tomas Hulik / WWF
Z pohľadu ekologických sietí v Karpatoch existujú dve záujmové skupiny – ľudia a voľne žijúce živočíchy. Zatiaľ čo pre ľudí predstavujú Karpaty prirodzenú bariéru, pre voľne žijúce živočíchy poskytuje pohorie slobodu pohybu v rámci viacerých krajín. V Karpatoch žije významná časť populácií veľkých šeliem Európy (41% medveďov, 30% vlkov a 28% rysov). Plánované dopravné komunikácie križujú ich migračné trasy a krajinu umelo rozdeľujú, a tým ohrozujú život populácií veľkých šeliem. Pre živočíchy, ako medveď, vlk a rys je migrácia nevyhnutnou súčasťou života najmä z pohľadu zachovania zdravých populácií.


Foto: Tomáš Hulík

Ochranári vs. diaľničiari. Je spolupráca možná?

Na prvý pohľad môžu byť požiadavky jednej skupiny splnené len na úkor druhej. Dopravná infraštruktúra zabezpečuje spojenie a pohyb ľudí, avšak masívny rozvoj infraštruktúry spôsobuje fragmentáciu krajiny, čo má negatívny vplyv na populácie voľne žijúcich živočíchov. Na druhej strane úplné zastavenie výstavby cestných sietí by mohlo spôsobiť spomalenie rozvoja regiónov. Zjavný konflikt je však možné prekonať prepojením oboch perspektív pri spoločnom plánovaní dopravných riešení.
 
Projekt TRANSGREEN spája zdanlivo nespojiteľné strany – ochranárov a diaľničiarov a snaží sa zosúladiť požiadavky „sivej“ a „zelenej“ infraštruktúry v regióne Karpát. Partnermi sú diaľničné spoločnosti, výskumné inštitúcie, štátna správa a mimovládne organizácie pracujúce v ochrane prírody v piatich krajinách – Slovensko, Česká republika, Maďarsko, Rumunsko a Ukrajina.

Inštitúcie, ktoré stoja zdanlivo na opačných stranách spojili svoje sily a chcú nastaviť plánovanie nových dopravných stavieb v celom regióne Karpát tak, aby sa zosúladili požiadavky územného rozvoja a ochrany prírody a zohľadnili migračné trasy živočíchov. Ide najmä o veľké šelmy, ako je medveď, vlk a rys, ktoré migrujú naprieč pohorím a nepoznajú administratívne hranice a diaľkové dopravné komunikácie pre ne predstavujú obrovské a často neprekonateľné bariéry.

Na Slovensku máme len 3 ekodukty

Počet ekoduktov na Slovensku je alarmujúco nízky. Diaľnice, rýchlostné cesty a vysokorýchlostné železnice predstavujú pre väčšinu živočíchov neprekonateľnú bariéru. Ich populácie ostávajú izolované v určitom priestore a je im znemožnené krížiť sa s jedincami iných populácií. Z dlhodobého hľadiska to môže mať fatálne dôsledky na prežívanie druhu ako takého. Na miestach križovania migračných trás s dopravnou  infraštruktúrou vznikajú kolízne miesta, ktoré sú nebezpečné nielen pre zvieratá ale aj pre ľudí – účastníkov cestnej premávky.


Foto: Miroslav Kutal

Ekodukty predstavujú jedno z riešení ako takéto bariéry prekonať. Ich výstavba je však nákladná a pokiaľ to pre investora nie je povinnosťou, nie je ochotný na budovanie takýchto opatrení vyčleniť financie. Na realizáciu takýchto opatrení sa však dajú získať financie z fondov Európskej únie. Preto je veľmi dôležité presvedčiť investorov, že ekodukty je potrebné stavať. Na ich výstavbu je však potrebné myslieť už vo fáze projektovania diaľnic a ciest. Návrh ekoduktu, jeho lokalizácia ako aj parametre, musia okrem iného zohľadňovať aj odborné biologické a ekologické vedomosti a výsledky prieskumov, aby sa nestalo, že financie na výstavbu ekoduktu ako aj snaha riešiť tento problém budú vynaložené zbytočne.

Mnohé príklady zo zahraničia totiž poukazujú na vysoký počet nefunkcných ekoduktov, ktoré síce vytvárajú prechody cez bariéru, ale keďže sú umiestnené na nevhodnom mieste, alebo majú nevhodné proporcie, nie sú zverou využívané. Rovnako dôležité je poukázať aj na iné finančne pomerne nenáročné riešenia spriechodňovania ciest pre menšie živočíchy, ktorý účinnosť je pritom vysoká.