| WWF


Brown bear 
	© Tomas Hulik / WWF

Veľké šelmy

Veľké šelmy, z ktorých sa na Slovensku vyskytujú rys, vlk a medveď, patria k druhom, ktoré potrebujú pre svoj život dostatočne veľké a zachovalé prírodné ekosystémy. Zároveň sú to migrujúce živočíchy, ktoré sa presúvajú v krajine či už za potravou, úkrytmi, alebo ich ženie túžba nájsť si vhodného partnera. Z tohto dôvodu prenikajú aj do obhospodarovanej krajiny, čo vyvoláva konflikt medzi záujmami ľudí. Najviac sa prejavuje v súvislosti s medveďom a vlkom, ktorých počty by najmä poľovníci, chovatelia dobytka a farmári veľmi radi zredukovali. Vo väčšine prípadov sa pritom dá konfliktom s veľkými šelmami predchádzať.

Rys ostrovid

Najviac negatívnych skúseností majú s veľkými šelmami chovatelia hospodárskych zvierat a to najmä oviec. Pokiaľ zvieratá nie sú dostatočne zaopatrené, môžu na nich predátori napáchať škody. Viaceré vedecké výskumy poukazujú na to, že zavedením vhodných opatrení možno straty na hospodárskych zvieratách veľmi výrazne znížiť. Je však nevyhnutné zlepšiť v tejto oblasti informovanosť, zlepšiť systém kompenzačných opatrení a pomôcť chovateľom implementovať preventívne opatrenia.

 

Množia sa aj prípady sťažností obyvateľov či návštevníkov turistických oblastí, v súvislosti s medveďmi vyžierajúcimi ľahko dostupnú potravu z kontajnerov. Zabrániť zvieraťu prístup k tomuto ľahko dostupnému zdroju potravy nie je nijak náročné, avšak zmeniť postoje ľudí a vychovať ich k disciplinovanosti pri narábaní s odpadom už náročné je.

Medveď hľadajúci potravu v kontajneri

Pre medveďa môže byť ľahko dostupnou potravou aj kukurica vysadená na nevhodnom mieste, alebo neohradené úle umiestnené vo voľnej krajine. Z návštevy veľkého zvieraťa môže byť nemilo prekvapený aj majiteľ záhrady na okraji lesa. V minulosti ľudia spracovali všetko, čo sa im v záhradách urodilo, no dnes ostávajú mnohé ovocné stromy obťažkané prezretými plodmi. Nakvasené ovocie láka obyvateľov lesa, medzi ktorými nechýbajú ani medvede. Nie sme veru jediný druh, ktorý si obľúbil sladkosti a alkohol.

 

Nemôžeme sa však čudovať, ak sa veľké šelmy rozhodnú zaobstarať si potravu mimo prírodných stanovíšť. Kedysi sa mohli slobodne a nerušene pohybovať na rozľahlom území. Rapídne zmeny vo využívaní krajiny, intenzívne poľnohospodárstvo a urbanizácia ich vytesnili na miesta s oveľa menšou rozlohou. Ani tu však nemôžu nerušene prebývať. Na mnohých miestach sú vyrušovaní turistami a v čase dozrievania lesných plodov zase početnými zberačmi lesných plodov, voči ktorým je poddimenzovaná kapacita stráže prírody bezmocná. Zberači nielenže ochudobňujú lesné zvery o potravu, ale svojou stálou prítomnosťou zvieratá neustále vyrušujú čím ich vystavujú stresu. A tak idú lesný obyvatelia radšej hľadať potravu inde. 

Vlk dravý v karpatských lesoch

Napriek tomu, že mnohí pociťujú pred veľkými šelmami strach, bežný človek musí mať naozaj šťastie, aby ich stretol vo voľnej prírode. Sú prirodzene plaché a pokiaľ majú možnosť, stretu s človekom sa radšej vyhnú. Ich skúsenosti s človekom nie sú zrovna pozitívne. Dlhé roky sú prenasledované poľovníkmi, ktorí akosi nechcú „akceptovať“ ich predačnú funkciu v ekosystéme a život nejedného jedinca bol ukončený predčasne pytliactvom.

 

MIGRÁCIA ŽIVOČÍCHOV A BARIÉRY

PROJEKTY

Rys ostrovid