| WWF



OKNO DO DIVOČINY: Tatranská zima

Teplota v kotlinách Vysokých Tatier klesá v najsilnejších mrazoch i ku 30 stupňom pod nulou. Viaceré tatranské zvieratá zimu prespia. Spia svište, medvede i hrabošík tatranský. Iné zvieratá, ako napríklad kamzík vrchovský tatranský, bojujú s extrémnymi podmienkami.
 
Pozrite si zábery tatranskej zimy v prvom videu zo série Okno do divočiny, ktorú pripravuje WWF Slovensko spolu s Arolla film.
 


A ako prežívajú zimu zvieratá z nášho videa?

 

Najväčší tatranskí spáči

Svište vrchovské tatranské patria k našim najväčším spáčom. Prespia šesť až sedem mesiacov, na zimný spánok sa ukladajú dobre vykŕmené  na jeseň a počas zimného spánku do jari stratia až tretinu svojej hmotnosti. Do dvoch mesiacov od prebudenia privádzajú na svet mláďatá. Práve snaha nevyrušovať tieto a ďalšie tatranské zvieratá pri rozmnožovaní a výchove mláďat, je, okrem bezpečnosti návštevníkov, jedným z dôvodov sezónnej uzávery chodníkov v národnom parku.
Svišť vrchovský tatranský je rovnako ako hrabošík endemickým druhom, teda sa vyskytuje len na určitom území. Svište vrchovské tatranské žijú iba v oblasti Tatranského národného parku (TANAP) a Národného parku Nízke Tatry, hrabošíky tatranské sa vyskytujú na území poľských a slovenských Tatier a čiastočne v Nízkych Tatrách, Oravských Beskydoch či vo Veľkej Fatre. Populácia svišťa vrchovského sa na Slovensku sa odhaduje na 800 - 1000 jedincov. Patrí medzi ohrozené druhy, počet jedincov stále klesá. Na Slovensku prebieha program jeho záchrany. Sústredí sa na monitoring stavu, ochranu pred vyrušovaním, ale i na reprodukčný chov a následné vypúšťanie svišťov do prírody.
 

Tatranskí zvierací horolezci

Extrémne zimné podmienky neprekážajú kamzíkovi vrchovskému tatranskému. Žije na lúkach a skalnatých úbočiach vo výške okolo 2 000 metrov nad morom. Na skalnatých svahoch, ukrytí len pod skalnatými výčnelkami dokážu prečkať i silné snehové búrky. V pohybe vo vysokohorskom teréne im pomáhajú ratice na kopytách. Zapichávajú ich do snehu ako horolezecké mačky. Hrozbou sú pre ne najmä lavíny, ktoré občas strhnú aj sami. Do nižších polôh kamzíky zostupujú za potravou občas práve v zime či začiatkom jari, pre slabšie jedince to však môže byť osudné, ľahšie ich tu uloví vlk či rys. 

Aj kamzík bol na území Slovenska v 19. storočí na pokraji vyhynutia, a to najmä kvôli pytliactvu a poľovníctvu, Správa TANAPu udáva počet 230 kamzíkov, ktorí žili na území tohto národného parku v čase jeho vzniku. Dnes podľa sčítaní je ich tu viac ako tisícka. Kamzík vrchovský tatranský je jedným z poddruhov kamzíka, ktorý žije len na území Tatier.
 

Tatranské vlčie svorky

Podľa Správy TANAPu žije na území tohto národného parku 4-5 vlčích svoriek. V zime migruje svorka na väčšie vzdialenosti, aj na vzdialenosť cez 200 km, členovia svorky si pomáhajú pri love a prešľapávaní snehu. V lete je svorka menej mobilná, zvykne sa trochu rozísť, matka má mláďatá a spočiatku sa zdržiava v blízkosti brloha, takže loviť chodia zvyšní členovia svorky a potravu prinášajú mláďatám. Mláďatá majú svoje bezpečné miesta s „detskými ihriskami“, kde sa hrajú a čakajú na rodičov. Väčšinou pod dohľadom pestúna, čo môže byť vĺča z minulého roka. Viac o vlkoch si môžete prečítať v našom predošlom blogu. 
 

Sledujte nás aj na našom facebooku, kde videá zo série OKNO DO DIVOČINY zverejňujeme každý piatok.


 

 

 
INSTAGRAM WWF SLOVENSKO