Osamelý vlk – aký je jeho život vo svorke? A prečo je pre neho priechodná krajina dôležitá?



Posted on 05 October 2022
Vlk dravý
© © Axel Gomille / WWF
Vlk samotár. Poznáte nejakého? Často používame toto slovné spojenie pre ľudí, ktorí sa túlajú slobodne po horách, lesoch, krajoch, všade, kde sa dá a samota im neprekáža. Práve naopak, užívajú si ju. Ale je to skutočne tak? Kto je vlastne vlk samotár? Užíva si aj vlk samotu?

Pre vlkov je prirodzené spájať sa do svorky a užívať si sociálne interakcie. Osamelí vlci sú skôr výnimkou ako pravidlom. Na to, aby vlk opustil svorku, musí mať veľmi silný dôvod, pretože tým stráca ochranu, ktorú mu poskytuje striktná hierarchia v jeho rodine. A aká vlastne je?
Vedúcim rodiny je dominantný (alfa) pár. Jednotlivec alebo pár, ktorý nasleduje v dôležitosti za alfa párom býva označovaný ako beta; ďalší v poradí sú jedinci v strede hierarchie, ktorá končí jedným alebo viacerými vlkmi najnižšej dôležitosti; ktorí sú nazývaní aj omega jedinci. Alfa pár dozerá na celú svorku, zatiaľ čo beta pár riadi vlkov strednej úrovne.


 Pre vlkov je prirodzené spájať sa do svorky a užívať si sociálne interakcie. Osamelí vlci sú skôr výnimkou ako pravidlom. © Peter Orolin

Postavenie dvoch extrémov v hierarchii svorky (alfa a omega) sa zvyčajne výrazne nemení, s výnimkou zranenia alebo smrti. Postavenie zvyšných vlkov vo svorke je dynamickejšie. Ako sa na vodcu patrí, dominantný vlk vyžaduje privilégiá. Menej dominantní vlci pôsobia voči alfu páru submisívne. Lízanie papule, často spúšťanie tela a polohovanie hlavy, chvostov a uší nižšie postaveného člena svorky je typickým znakom podriadenosti vodcovskému alfa páru.
Oveľa náročnejší život majú omega vlci. Ich úlohou je pôsobiť ako „sociálny stmeľovač svorky -  upokojujú ostatných v časoch konfliktov, podporujú svorku k hre, pri ktorej sú nezriedka sami „hračkou“. Omega teda často zohráva úlohu obetného baránka, ktorý musí tolerovať nedostatok ohľaduplnosti od zvyšku svorky. Zvyčajne sú tiež poslednými, ktorí sa môžu kŕmiť. No aj napriek nepriazni ich postavenia stále platí, že život vo svorke im zabezpečuje ochranu a starostlivosť.

Vlk môže vo svorke, do ktorej sa narodil, prežiť celý svoj život. Ale nie je to tak vždy. Stáva sa, že vlk opustí svorku, ktorá mu poskytuje ochranu, aby sa vydal na vlastnú cestu. Vzdialenejšiu analógiu u človeka by sme mohli nájsť v situácii, kedy v určitom veku opúšťame svoju rodinu, aby sme si našli nových priateľov, rodinu, domov. Opúšťame rodinné „hniezdo“, jeho ochranu a vydávame sa na vlastnú cestu.


Odchod zo svorky nemusí viesť k životu v osamelosti s neustálym ukrývaním sa. Mladší osamelý vlk sa môže dostať do územia inej, kde vyzve slabšieho alfa samca a obsadí jeho miesto.© Axel Gomille, WWF

Vlk samotár

Keď vlci opustia svoju svorku, stávajú sa vlkmi samotármi. Aké sú dôvody na opustenie svorky? Ostávajú vlci samotármi navždy? Vyhovuje im život bez svorky?

Najčastejšie opúšťajú svorku jedince medzi prvým a druhým rokom života, kedy dosahujú svoju pohlavnú zrelosť. Existujú však aj iné dôvody. Jedným z významných, je agresia dominantných vlkov voči členom svorky, ktorí sú hierarchicky nižšie. Iným dôvodom môže byť odchod chorého alebo starého alfa vlka, ktorý už nevládze viesť svoju svorku. V tomto prípade stráca ostražitosť a môže byť napádaný mladším jedincom zo svorky až do bodu, kedy musí svorku opustiť. Inak by útoky mohli viesť k smrti. V niektorých prípadoch opustí starý alfa jedinec svorku dobrovoľne v čase, kedy cíti, že jeho čas nadišiel a radšej ako byť napadnutý mladším jedincom, zvolí odchod. U omega vlkov býva, okrem opakovaného napádania ďalšími členmi svorky, hlavným faktorom nedostatok potravy. Zo svojej pozície sa dostávajú k potrave ako poslední, preto sa stáva, že hladujú  a z núdze opustia svorku.

Kvôli teritoriálnej povahe vlkov musia byť samotári pri hľadaní nového miesta na život opatrní, aby sa vyhli konfliktným situáciám. Vlk môže v území obývanom inou svorkou migrovať kvôli potrave aj stovky kilometrov, kým nájde nové bezpečné útočisko. Počas tej doby sa pohybuje medzi hranicami územia iných svoriek a kontroluje pachové značky, aby sa uistil, že nie je v nebezpečenstve. Často v takýchto prípadoch obmedzí vytie, aby utajil svoje miesto pobytu.

Odchod zo svorky však nemusí viesť k životu v osamelosti ani v strachu s neustálym ukrývaním sa. Mladší osamelý vlk sa po opustení svorky môže dostať do územia inej, kde vyzve slabšieho alfa samca a obsadí jeho miesto. Prípadne môže počas svojej cesty stretnúť partnerku, ktorá sa rovnako ako on odčlenila zo svojej svorky. Tak ako aj my ľudia hľadáme správneho partnera aj vlk hľadá partnerku, ktorá mu vyhovuje. Ak sa ich životy spoja a nájdu bezpečné miesto, kde sa nenachádza iná svorka, mladý vlčí pár môže toto územie obsadiť ako vlastné teritórium a založiť si novú rodinu. Toto však môže byť každým rokom ťažšie a ťažšie.


Vlk zachytený na fotopasci v území Novohrad – Nógrád  kde monitorujeme v rámci projektu SaveGREEN.© WWF Slovensko

Migračné koridory

Poznáte vlka Slavca? Nie? Slavc v roku 2011 začal impozantnú 2000 kilometrovú migráciu naprieč Európou zo Slovinska do Talianska cez rakúske Alpy. Po označení telemetrickým obojkom v júli 2011 zostal Slavc ešte pár mesiacov so svojou svorkou a v decembri 2011 sa vydal na cestu. Nebola  jednoduchá. Musel počas nej zdolať viaceré prekážky: medzi nimi diaľnice - A1 medzi Trieste a Ljublanou a diaľnicu H4. Vlci dokážu prekrižovať diaľnice a rýchlostné cesty hlavne pomocou podchodov, nadchodov alebo zelených mostov, prípadne putujú pozdĺž riek, ktoré ich privedú k podchodu. Slavc využil pri prechode cez diaľnicu A1 existujúci nadchod, pri diaľnici H4 to mal o niečo jednoduchšie, využil 150 m dlhý viadukt.

Migráciu však neovplyvňuje len doprava. Slavc musel zvládnuť aj iné prekážky. Napríklad rieku Dráva. Pri nevhodnej úprave riek a spevňovaní brehov s prudkým sklonom sa môže rieka stať prekážkou. Podľa GPS dát z telemetrického obojku Slavc prekonal Drávu na mieste kde jej šírka presahuje 280m. Nakoľko tam nie je žiaden most, mohol ju len preplávať.  Okrem rieky prešiel uprostred zimy aj krížom cez Alpy. Najnižší prekonaný priesmyk bol vo výške 2 600 metrov, a sneh tam bol asi šesť metrov hlboký. Takéto podmienky sú pre osamoteného vlka kritické. Slavc to však zvládol a v apríli 2012 sa usídlil v prírodnom parku Lessinia v Taliansku.

Vďaka presnej GPS lokalizácii, mohol Hubert Potočnik a jeho kolegovia z Ljublanskej Univerzity pravidelne komunikovať s relevantnými orgánmi počas celej Slavcovej cesty. Z dôvodu jeho ochrany kontaktovali obce, ochranárov, výskumníkov ako aj médiá s informáciami o migrujúcom vlkovi, čím sa snažili predísť ohrozeniu z nevedomosti a strachu miestnych. Rovnako kontaktovali v apríli 2012 aj správcu parku, ktorý išiel miesto skontrolovať. Na mieste posledného záznamu z obojku našiel stopy dvoch vlkov, čo znamenalo, že Slavc si počas cesty našiel vlčiu partnerku (nazvali ju Giulietta), s ktorou si založil v prírodnom parku vlastnú svorku. Podľa informácií z roku 2014 mali Slavc a Giulietta svoje prvé mláďatá v roku 2013. Na fotopasci boli minimálne dve. Toto je šťastný príbeh, kedy migrácia bola úspešná a to aj vďaka spolupráci relevantných organizácii, vybudovaným nadchodom, či zeleným mostom v krajinách, ktoré Slavc križoval.


Slavc and Giulietta. ©repubblica.it  

Dokázal by to aj na Slovensku? Máme dobre zabezpečenú priechodnosť migračných trás, ktoré šelmy, ako aj iné druhy živočíchov využívajú na presun po krajine?

Pri zodpovedaní týchto otázok nám pomáhajú naše projekty, ktoré sú zamerané na zmapovanie migračných koridorov v pilotných územiach a zabezpečenie ich funkčnosti. Býva to dlhý proces, spojený nie len s modelovaním migračných koridorov, ich následnou fyzickou kontrolou, sledovaním pobytových znakov ako aj kontrolou pomocou fotopascí počas dlhodobého monitoringu, ale rovnako aj s presadzovaním vhodných riešení do zákonov.

Aktuálne prebiehajúci projekt SaveGREEN, sa zameriava na zmapovanie migračných koridorov a ich priechodnosti v pilotnom území Novohrad – Nógrád. V spolupráci s kľúčovými zainteresovanými stranami bude vypracovaný plán, ktorého implementácia zabezpečí zachovanie priechodnosti v tejto oblasti či už z pohľadu dnešných a budúcich ciest, železničných tratí, ale aj z pohľadu poľnohospodárstva, poľovníctva a iných odvetví.
Ako jeden z príkladov, kde môžu výsledky pomôcť, môžeme už dnes uviesť zistenie vlčieho migračného koridoru v oblasti budúcej výstavby rýchlostnej cesty R7. Vďaka dátam získaným z monitoringu, môžeme lepšie apelovať na kompetentné orgány pri ochrane tohto migračného koridoru a dáta pomôžu aj pri plánovaní vhodných preventívnych opatrení na zachovanie priechodnosti v teto lokalite.


Vlk zachytený na fotopasci v území Novohrad – Nógrád  kde monitorujeme v rámci projektu SaveGREEN. © WWF Slovensko

Vďaka funkčným migračným koridorom dokážeme prispieť k zabezpečeniu zdravej populácie našich veľkých šeliem, ako aj populácií šeliem v ostatných krajinách. Funkčné koridory bez obmedzení priechodnosti zabezpečia vlkom samotárom bezpečný prechod na miesta, kde môžu spoznávať nové územia, získavať „vlčích priateľov“ začlenením do existujúcej svorky, alebo vytvorením novej svorky s iným osamoteným jedincom. Podobne ako nám ľuďom pomáhajú cesty, železnice, alebo letecké spoločnosti, spoznávať nové krajiny, územia, priateľov, prípadne zakladať rodiny.

Vlci majú s nami ľuďmi spoločné viac, ako si možno niekedy myslíme. Ich svorka je pre nich to najdôležitejšie, je to ich rodina, ktorú chránia. Svoj krátky čas na tomto svete sa snažia využiť najplnohodnotnejšie ako môžu. Vlci samotári si vyčlenenie zo svorky neužívajú, snažia sa čo najskôr nájsť si novú rodinu. Opustením svorky strácajú svoju dennodennú ochranu. Pomôžme im žiť a zachovávať životaschopnosť ich rodín po celom svete. Nepotrebujú veľa, stačia im bezpečné migračné koridory, ktorými môžu bez strachu putovať za novým osudom.

Romana Uhrinová, WWF Slovensko