Ktoré zvieratá používajú naše zelené mosty?



Posted on 21 January 2021
Keď ekodukt zarastie a pripomína okolitú prírodu, zver nemá problém pásť sa tu. Zábery dokonca zaznamenali na ekodukte jeleniu ruju.
© Národná diaľničná spoločnosť
Národná diaľničná spoločnosť spustila koncom minulého roka verejné obstarávanie na výstavbu zeleného mosta vo Svrčinovci na Kysuciach. Bude to štvrtý ekodukt, ktorý NDS na Slovensku postaví. Kde sú ďalšie a ktoré zvieratá ich využívajú?

Ekodukt Moravský Svätý Ján: jelene a srnce

Ekodukt pri Moravskom Svätom Jáne na juhozápade Slovenska na diaľnici D2 postavila Národná diaľničná spoločnosť (NDS) v roku 2016, na jeho umiestnení a podobe sa podpísali výsledky medzinárodného projektu Alpsko-Karpatského biokoridoru podporeného Európskou úniou. Kamery NDS na ňom v priebehu roka 2019 zachytili 476 jedinečných záznamov živočíchov a 101 jedinečných záznamov ľudí. Tí tu nie sú vítanými návštevníkmi – zver vyrušujú a znižujú efektívnosť zeleného mosta.
 
„Keďže máme údaje aj za časť roka 2018, určité ukazovatele už môžeme porovnať medziročne. Najväčšia aktivita zveri bola na ekodukte zachytená v jarných mesiacoch, predovšetkým v apríli. Z druhov oba roky dominoval srnec lesný, čo súvisí s faktom, že sa ekodukt a jeho okolie nachádza v poľovnej oblasti, kde prevažuje práve srnčia zver. Jeleň lesný navštevoval ekodukt v roku 2019 až o tretinu častejšie (percentuálne) ako v predchádzajúcom roku,“ hovorí Eva Žgravčáková z Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS). Početná bola i diviačia zver. K raritným patrí pozorovanie skokana hnedého na ekodukte.


Kým ekodukt zarastie a začne pripomínať okolitú prírodnú krajinu, zver sa mu môže vyhýbať či byť na ňom ostražitejšia. Ekodukt Moravský Svätý Ján. © Barbara Immerová, WWF SK

Najmä vďaka tomu, že ekodukt zarastá trávou, kríkmi i stromami a začína sa podobať na okolitú prírodnú krajinu, objavujú sa na ňom stále častejšie aj iné živočíchy. „Ekodukt zarastá a stáva sa atraktívnejší pre druhy ako líška hrdzavá či jazvec lesný, prípadne kuna alebo lasica. Počas prieskumu okolia bola nájdená aj aktívna nora jazveca lesného, cca 500 m od ekoduktu,“ hovorí Žgravčáková. To, že ekodukt už nie je pre zver novinkou, naznačuje na záberoch jej správanie. „Kým minulý rok a začiatkom roku 2019 sa zver správala na telese ekoduktu ostražito, niekedy až nekomfortne, počas leta a jesene roku 2019, kedy ekodukt začal zarastať vyššími trávami a kríkmi, sa jej správanie upokojilo a trávila viac času aj na telese ekoduktu. V prípade srnčej zveri zaznamenali kamery priamo na ekodukte aj pastvu,“ vysvetľuje Žgravčáková.

Prechod veľkých šeliem ako medveď, rys či vlk kamery na tomto ekodukte zatiaľ nezaznamenali. Územie nie je bežným miestom ich výskytu. Predsa však bol v septembri 2012 asi kilometer od miesta budúceho ekoduktu zrazený na diaľnici D2 mladý medveď a z leta 2019 sú hlásené pozorovania medvedice s mláďaťom v blízkosti ekoduktu. Pravdepodobne územím prechádzali.   
 

Medveď prechádza cez ekodukt Lučivná pod Vysokými Tatrami © Národná diaľničná spoločnosť 


Ekodukty pod Tatrami: jeden rušný, druhý nie

Za prvý ekodukt na Slovensku sa označuje Lučivná na diaľnici D1 Važec – Mengusovce, postavený v roku 2009, za druhý most na D1 Mengusovce – Jánovce. Zábery NDS z kamier v prípade prvého potvrdzujú čulý ruch – most využívajú rôzne druhy zveri - od diviačej, srnčej či jelenej zveri až po veľké šelmy – vlka či medveďa. Ekodukt pripomína okolitú krajinu, takže pasenie jeleňov či sŕn tu nie je neobvyklé, kamery dokonca zaznamenali jeleniu ruju - fascinujúci zápas dvoch jeleňov. Pri putovaní naprieč Slovenskom ho využil aj medvedí rekordér Iwo. Pri výprave za partnerkou prešiel v roku 2015 počas troch májových týždňov 373 km z poľských cez slovenské Vysoké Tatry až do maďarského Národného parku Aggtelek. Pri ceste do Maďarska prekonal cesty, koľajnice, preplával Váh a prešiel ponad D1 cez ekodukt Lučivná.
 
Most na úseku D1 Mengusovce – Jánovce sa veľkej obľube zveri neteší. Niet sa prečo čudovať. Zelený most musí nielen stáť na mieste migračnej trasy, ale musí byť dostatočne široký a simulovať vegetáciu a environmentálne faktory okolia, ako typ pôdy, vlhkosť či svetlo. Tento most je len približne 12 metrov široký a má asfaltový povrch. „Kolegovia z poľskej strany Tatier majú záznam vlka, sledovaného telemetrickým obojkom, ktorý prišiel k tomuto ,,ekoduktu", no otočil sa a nepoužil ho,“ hovorí Erika Feriancová zo Správy TANAPu. Podľa pozorovaní ho občas použije líška, výnimočne srnčia zver. Pre porovnanie – ekodukt Mengusovce má šírku cca 250 m. 


Ekodukt Lučivná využívajú rôzne druhy zveri od diviačej, srnčej či jelenej zveri 
až po veľké šelmy. © Národná diaľničná spoločnosť 

Správa TANAPu by rada videla zelené mosty i na ďalších miestach – najmä pri Východnej, Liptovskom Mikuláši či Ivachnovej. „Sú to miesta častých úhynov na ceste, kde zomierajú aj šelmy. Pri Východnej boli zrazené dva rysy v priebehu dvoch rokov, a to len niekoľko desiatok metrov od seba. Z chránených druhov sú najčastejšími obeťami diaľnice D1 vydry, medvede, rysy a mačky divé. Kolízie áut s medveďmi sú každoročným pravidlom. Medzi Liptovským Jánom a Liptovským Mkulášom bol na D1 zaznamenaný aj úhyn vlka, predtým než bola diaľnica oplotená. Všetko sú historicky dobre známe migračné trasy, ktoré postupne zanikajú z dôvodu nepriechodnosti územia,“ hovorí Erika Feriancová.

Naopak, migráciu živočíchov uľahčuje tunel Bôrik, podľa pozorovaní slúži všetkým druhom živočíchov - od tých najmenších cez srnčiu, vysokú a diviačiu zver pre ktorú je domovom, keďže ide vlastne o les, až po všetky druhy veľkých šeliem. Vyhlásená je tu aj Prírodná rezervácia Bôrik.

Udržanie funkčných prechodov je v území kľúčové pre zabezpečenie migrácie medzi slovenskými a poľskými Tatrami a chránenými územiami v centrálnej časti Slovenska – Nízkymi Tatrami či Veľkou Fatrou, odkiaľ zver môže putovať ďalej – na Muránsku planinu, do Malej Fatry a ďalej až do Maďarska či Čiech.


Keď ekodukt zarastie a pripomína okolitú prírodu, zver nemá problém pásť sa tu. Zábery dokonca zaznamenali na ekodukte jeleniu ruju.
 © Národná diaľničná spoločnosť 

Ekodukt Svrčinovec: medveď, vlk, rys

Z dôvodu zachovania konektivity chránených území, bola výstavba ekoduktu podmienkou schválenia nenávratného príspevku na výstavbu tejto časti diaľnice zo strany Európskej komisie. Ak by sa ekodukt nepostavil, muselo by Slovensko vrátiť 285,2 mil. eur. Hraničný termín je rok 2023. Ak sa stavbu podarí zrealizovať, zelený most bude zložený z dvoch častí – jedna prekonáva cestu I/11 a druhá železnicu. Šírka bude 80 m.
 
Určeniu miesta jeho výstavby predchádzal rozsiahly monitoring, a to aj v rámci medzinárodného projektu TRANSGREEN, ktorý teraz pokračuje v podobe projektu ConnectGREEN a projektu SaveGREEN. Kým prvý, už ukončený projekt, sa vo vybraných chránených územiách zameriaval na poznanie miest, kde dochádza ku kolízii migračných trás šeliem s dopravnou infraštruktúrou, prebiehajúci projekt ConnectGREEN mapuje kritické miesta nielen v prípade ciest či železníc, ale mapuje bariéry aj vo voľnej krajine, najmä rôzne druhy zástavby či oplotení. Projekt SaveGREEN nadväzuje na oba projekty s cieľom zachovať funkčnosť migračných trás zvierat. Vo vybraných územiách pri mapovaní priechodnosti a funkčnosti migračných trás pomôžu mapovateľom v teréne aj nové fotopasce. 

Monitoring v CHKO Kysuce a CHKO Beskydy potvrdil, že Svrčinovec je funkčným migračným koridorom, zver ho využíva ako trasu po zániku prechodu v mieste výstavby colnice na štátnej hranici SK/ČR po roku 1990. Na koridore bol zaznamenaný pohyb diviačej, srnčej i jelenej zveri, pobytové znaky vydry, jazveca či zajaca poľného. A, samozrejme, dlhodobý monitoring potvrdzuje v území výskyt veľkých šeliem. „Správa CHKO Kysuce dlhodobo a celoročne monitoruje priestor migračného koridoru nadregionálneho významu a informácie z terénu jednoznačne hovoria o výskyte a disperzii všetkých troch veľkých šeliem, medveďa, rysa i vlka v území,“ hovorí Peter Drengubiak zo Správy CHKO Kysuce.
 

Monitoring potvrdil, že Svrčinovec je funkčným migračným koridorom, v území potvrdil aj výskyt veľkých šeliem. © Peter Drengubiak, CHKO Kysuce
 

Len na Kysuciach by sme podobných stavieb potrebovali viac. Chránené územie je rozdelené cestami, železnicami a intenzívnou zástavbou na malé fragmenty prírodnej krajiny vhodnej pre život šeliem. Priechodnosť posledných migračných trás ohrozuje výstavba, oplocovanie pozemkov a zvyšujúca sa intenzita dopravy. Kysuce sa nachádzajú na západnom okraji Karpát a sú kľúčové pre zachovanie ekologickej konektivity medzi Slovenskom, Českom a Poľskom. „Najdôležitejší hraničný biokoridor umožňujúci pohyb zveri do Čiech, Poľska a späť, prechádza cez dve kolízne miesta s dopravnou infraštruktúrou - v Svrčinovci a v Skalitom. Kým v Skalitom je pohyb zveri možný popod viadukt diaľnice D3, na Svrčinovci má pohyb zveri zabezpečiť chystaný ekodukt,“ hovorí Drengubiak. Verí, že i ostatné dôležité migračné trasy na D3 budú ochránené podobným spôsobom: „aby sa zver mohla bezpečne presúvať cez človekom intenzívne využívanú krajinu a nehynula na cestách, čo je úzko spojené s ochranou majetku a hlavne zdravia a ľudských životov, ktoré často vyhasnú pri kolíziách dopravy so zverou.“


Vizualizácia ekoduktu Svrčinovec na Kysuciach.
 © Národná diaľničná spoločnosť 
 
Ekodukt Mýtna – Lovinobaňa, Tomášovce: vlci i medveď
NDS odhaduje, že ako ďalší by mal u nás pribudnúť ekodukt pri obci Tomášovce. Tento úsek rýchlostnej cesty R2 je práve vo výstavbe. Ide o migračný koridor medzi alpským a panónskym bioregiónom – z Poľany, Veporských vrchov či Muránskej planiny sa cez Lučensko-košickú zníženinu presúva zver do Cerovej vrchoviny a odtiaľ ďalej do severomaďarského stredohoria napr. aj do Národného parku Bükk.

Tento ekodukt by mal odrážať práve poznatky z projektu SaveGREEN. Počas trvania projektu má Národná diaľničná spoločnosť pripraviť technickú dokumentáciu zeleného mosta a projekt počíta s tým, že do nej budú premietnuté výsledky vyplývajúce z monitoringu. „V SaveGREENe by sme chceli sledovať funkčnosť migračných koridorov z pohľadu väčšieho množstva druhov ako len veľkých šeliem. Chceli by sme spraviť čo najviac preto, aby na ekodukte bolo to, čo tieto druhy pre bezpečný prechod potrebujú – stromy či trávnaté plochy, štrk alebo dokonca vodnú plochu v jeho blízkosti. Správne umiestnenie a dizajn ekoduktu môže zabezpečiť jeho najlepšiu funkčnosť,“ hovorí Romana Uhrinová z WWF Slovensko.
 
Monitoring i skúsenosti štátnych ochranárov potvrdzujú, že koridor využíva jeleň, srnec či diviak. Medzi živočíchy, ktoré tu na pokus prejsť cez cestu doplatia životom, patria najmä líška hrdzavá, kuna lesná, jež či vydra riečna, no zaznamenané boli aj úhyny jelenej, srnčej či diviačej zveri. V území biokoridoru je potvrdený výskyt vlka dravého, v širšom území úseku R2 Mýtna - Lovinobaňa v apríli 2018 dokonca zaznamenali úhyn vlka a v novembri toho istého roka úhyn medveďa. Táto časť krajiny nie je zatiaľ tak husto zastavaná ako Kysuce, migračné trasy skôr ohrozuje nekontrolovaná výstavba oplotení.

Na R2 sa okrem tohto ekoduktu počíta i s estakádou, ktorá umožní živočíchom migrovať popod cestu. Csaba Balázs zo Správy CHKO Cerová vrchovina hovorí, že región má teraz príležitosť naplánovať aj vďaka výstupom projektu ConnectGREEN, celý systém ochrany migračných koridorov pre zvieratá v primeranej hustote tak, aby bol naozaj funkčný, „a populácie zvierat na jednej ani druhej strane neboli od seba odrezané. Výstavba (aj líniových stavieb) je významným faktorom spôsobujúcim izoláciu a následne zhoršenie stavu populácií jednotlivých druhov. Najhorším scenárom je absencia či vyhynutie druhov v určitom území, čo má za následok celkový pokles biodiverzity regiónu.“



Pastva na ekodukte.  © Národná diaľničná spoločnosť 


Andrea Settey Hajdúchová, WWF Slovensko
Keď ekodukt zarastie a pripomína okolitú prírodu, zver nemá problém pásť sa tu. Zábery dokonca zaznamenali na ekodukte jeleniu ruju.
© Národná diaľničná spoločnosť Enlarge
Vizualizácia ekoduktu Svrčinovec na Kysuciach.
© Národná diaľničná spoločnosť Enlarge