Lov vlka skončil. Choč prišiel o vlčiu svorku.
Komisia na ministerstve pôdohospodárstva napriek výzve povolila lov vlka v čase od 1. 11. 2019 do 15.1.2020 a kvótu stanovila na 35 vlkov. Proti lovu boli i zástupcovia ministerstva životného prostredia a Štátnej ochrany prírody SR. A tušenie P. Jakobyho sa potvrdilo.
Už mesiac po spustení lovu zverejnila Správa TANAPu informáciu, že z 5-člennej vlčej rodiny v Chočských vrchoch zostali len dve 8-mesačné mláďatá. Dva dni na to ministerstvo lov vlka zastavilo so zdôvodnením, že sa naplnila kvóta na odstrel. „V kompetenčnom území Správy TANAPu usmrtených 12 jedincov vlka dravého. Pre jedno územie príliš veľká strata, nielen po stránke genetickej variability, ale aj ako nenahraditeľného sanitára lesa a tlmitela vysokej, srnčej, diviačej zveri. Z vlčej rodiny v Chočských vrchoch ostali len dve tohoročné mláďatá, ich šanca na prežitie bez rodičov je veľmi malá,“ napísala Správa TANAPu.
Zastrelená mladá vlčica zo svorky v Chočských vrchoch. Foto: Správa TANAPu
Mláďatá bez skúsenosti
Peter Jakoby dúfa, že sa pridajú k inej svorke, alebo že sneh napadne čím neskôr, čo by mohlo zvýšiť šance mláďat na prežitie. Nerád by o vlkov v revíri prišiel, hoci mu na jar, keď učili svoje mladé loviť, zabili na salaši 14 oviec. Hovorí, že za ovce dostal kompenzácie a škody, ktoré mu spôsobí jelenia a srnčia zver na mladých stromoch sú ďaleko väčšie. „Som i poľovný hospodár, ale nedokážem pochopiť, prečo ministerstvo povolilo lov vlka vzhľadom na stav početnosti jelenej zveri. Keby aspoň vylúčili z lovu tie poľovné revíry, ktoré susedia s prírodnými rezerváciami.“
Ochrana nestačí
Aj on zdôrazňuje význam vlka pri ochrane lesa, keď preháňa vysokú a srnčiu zver a tak chráni mladý les. Pre poľovníkov a lesníkov by mal byť skôr partnerom. „Keby išlo slimáka, vedel by som, že na takom území je v bezpečí, ale vlk je bežec, za noc prebehne desiatky kilometrov, takže ochrana na takom malom území je na smiech. Nastal čas, aby sme si na Slovensku povedali, či chceme vlka skutočne chrániť. Kto popiera jeho prínos v ekosystéme, nemá pravdu.“
Význam vlka v ekosystéme, jeho dôležitosť v regulácii diviačej, vysokej a srnčej zveri a pri obnove lesa, zdôrazňovala aj otvorená výzva na zákaz lovu vlka. Premnožená poľovná zver spôsobuje škody nielen lesníkom, ale i poľnohospodárom. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora uvádzala škody na úrode za rok 2017 vo výške 16,8 milióna eur, za rok 2018 vo výške 19,8 milióna eur.
Dvojica vlkov z Belianskych Tatier ešte bez mláďat. Foto: Juraj Ksiažek, Správa TANAPu
Rodina z Belianskych Tatier
Lov vlka bol povolený do 15. januára 2020, no ministerstvo ho zastavilo o mesiac skôr, pretože sa naplnila kvóta. Z 12 vlkov ulovených okolo TANAPu boli traja spomenutí z Chočských vrchov, päť zastrelili v predhorí Západných Tatier – dvoch pri Važci a dvoch pri Varišove, ďalších v katastroch obcí Šuňava, Kvetnica pri Poprade, Gerlachov a Spišská Belá. Tunajšiu svorku pozná strážca Juraj Ksiažek zo Správy TANAPu. „Sledujem ich už štyri roky, dlho chodili sami – mladý vlčí pár, až tento rok vyviedli 5-6 mláďat. Brložisko majú v ťažko dostupnom teréne s kalamitou, takže som ich videl prvý raz na záberoch z fotopasce v auguste, keď s mladými vyšli na lov. Potom už chodili spolu, až kým nezišli za hranicu, kde stratili ochranu.“
Dospelý vlk sa vzdialil len necelé dva kilometre od tejto hranice. Juraj Ksiažek bol pri jeho obhliadke po odstrelení. „Keď som ho uvidel, povedal som si – to nie je možné, teraz, keď sa im začalo dariť, tak prišiel otec o život. Kolegovi som hneď vravel – dnes v noci budú zavíjať ako blázniví, lebo sa budú hľadať.“ Čo bude s touto svorkou? Juraj hovorí, že je to ťažké odhadnúť – v území je veľké množstvo kopytníkov, takže ani v tomto zložení by nemala mať problém uloviť srnu. Ak nepríde o ďalších členov. Na naplnenie kvóty stále zostáva uloviť niekoľko vlkov.
Pár vlkov z Belianskych Tatier. Foto: Juraj Ksiažek, Správa TANAP
V Poľsku chránení u nás lovení
Od roku 2010 bolo na kompetenčnom území Správy TANAPu ulovených 60 vlkov (2010-2016 – 31 vlkov, 2016/17 – 7, 2017/18 a 2018/19 po 5 vlkov, tento rok 12). Správa parku vidí dôvod, prečo zastrelili toľko vlkov na takom území i v tom, že kým v minulosti ministerstvo určilo, koľko vlkov možno uloviť v danom regióne, tentokrát to neplatilo. A neplatí už ani pravidlo neloviť alfa jedinca. V praxi sa veľmi nedodržiavalo. Šanca streliť vlka sa počíta v sekundách, nie je čas zisťovať, v akom postavení je v svorke.
Celkovo bolo na celom Slovensku od roku 2000 legálne ulovenýchvviac ako 1760 vlkov. Ochranári navyše upozorňujú ešte na dva problémy, ktoré ohrozujú populáciu vlka – jedným je nelegálny lov – teda vlci, ktorí sa ulovia mimo kvóty a úhyn. „Vlky, ktoré uhynuli z dôvodu napr. kolízie s autami či vlakmi, alebo boli nájdené bez určenia dôvodu úhynu, sa do ročných kvót nezarátavajú. Paradoxom je, že v poľovníckej praxi sa úhyn poľovnej zveri (jelenej, srnčej, diviačej a pod.) započíta do plnenia plánu lovu,“ hovorí Erika Feriancová.
V TANAPe navyše lov vlka presahuje hranice. Migrujú sem vlky z Poľska, kde sú celoročne chránené. U susedov ich teda chránia, keď prejdú k nám, strieľame ich. Správa TANAPu práve rieši čerstvý dopyt z Poľska – podozrenie na nelegálny odstrel vlčice Halky.
Andrea Settey Hajdúchová
