Bukové pralesy Svetového dedičstva UNESCO sa rozšírili o územie 10 krajín

Na 41. zasadnutí Výboru Svetového dedičstva UNESCO v Krakove boli do zoznamu svetového dedičstva UNESCO zaradené ďalšie územia starých lesov z Rumunska a Ukrajiny. Celkovo ide o 5.500 hektárov starých bukových lesov Karpát a Podilly na Ukrajine a 24.000 hektárov v ôsmych oblastiach Rumunska.

Po schválení zápisu nominačného projektu, ktorý predložili viaceré krajiny bol názov lokality v zozname svetového dedičstva zmenený na "Staré bukové pralesy Karpát a ostatných regiónov Európy", ktoré teraz pokrývajú staré lesy z dvanástich európskych krajín - Albánsko, Rakúsko, Belgicko, Bulharsko, Chorvátsko, Nemecko, Španielsko, Taliansko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko a Ukrajina.

Na Ukrajine sa pôvodná rozloha 23.510 ha zvýšila o 23%, vrátane oblastí: Gorgany, Roztochya, Satanivs'ka Dacha, Synevyr-Darvaika, Synevyr-Kvasovets, Synevyr-Strimba, Synevir-Vilshani, Enchanted Land - Irshava a Enchanted Land - Great Dil. "Navrhli sme rozšírenie o 5.500 ha ukrajinských starých lesov a ich zaradenie dáva nádej na zachovanie týchto jedinečných lesných oblastí pre budúce generácie," uviedol Dr. Bohdan Prots z WWF Ukrajina.

V Rumunsku bolo do zoznamu svetového dedičstva zaradených 8 území - Izvoarele Nerei, Cheile Nerei-Beusnita, Domogled - Valea Cernei, Cozia, Codrul Secular Sinca, Grosii Tiblesului, Codrii Seculari Strimbu-Baiut, Codrul Secular Slatioara. V súčasnosti je v Karpatoch okolo 300.000 ha starých lesov, z ktorých sa viac 100.000 nachádza v Rumunsku. "Uznanie výnimočnej hodnoty týchto lesov je pre rumunské lesy historickou udalosťou. Veríme, že štatút UNESCO pômôže chrániť tieto významné staré lesy Rumunska"uviedol Radu Vlad z WWF Rumunsko.

Výbor Svetového dedičstva UNESCO však na zasasadnutí v Krakove vyzval vládu Slovenska, aby urýchlene prijala opatrenia na záchranu lokality UNESCO Karpatské bukové pralesy. Pretrvávajúce problémy v slovenskej časti lokality spôsobené rozsiahlou ťažbou a poľovníctvom podľa výboru ohrozujú výnimočnú hodnotu celého územia.

Slovenská časť lokality sa rozprestiera na ploche 33.670,2 hektárov, ale nie celá plocha územia je podľa WWF vhodne chránená. Len 1/3 územia je v najvyššom stupni ochrany a v 2/3 území sa legálne ťaží a poľuje. Takisto sú problémom nepresnosti vo vymedzení územia, nedostatočná komunikácia s majiteľmi a užívateľmi pôdy ako aj nesúlad medzi právnymi predpismi ochrany prírody a samotným hospodárením v lesoch. V dôsledku toho môžu súčasné hospodárske aktivity vážne poškodiť viac ako polovicu územia v slovenskej časti lokality, kde sa v súčasnosti neuplatňuje prísna bezzásahová ochrana.

Aká je úloha WWF v regióne?

Jednou z hlavných aktivít WWF v Dunajsko-karpatskom regióne je identifikácia a mapovanie pralesov v Rumunsku, Bulharsku, Slovensku a Ukrajine. WWF sa snaží presadzovať legislatívnu ochranu vzácnych starých lesov, pretože jedine tak sa môžu zachrániť. Významná časť európskych starých lesov sa nachádza práve v Karpatských a Balkánskych horách a vyžaduje si prísnejšiu ochranu.