Ako sú na tom bukové pralesy lokality UNESCO? Preverovali sme to v teréne

Budúcnosť lokality Svetového dedičstva UNESCO Karpatské bukové pralesy zostáva na Slovensku nejasná. Slovenská republika už 11 rokov nedokáže zabezpečiť  ochranu lokality v akýchkoľvek doteraz deklarovaných hraniciach.  Štát nevie usmerniť rôzne záujmy a využívanie územia, tak aby nebol ohrozený predmet pre ktorý sa lokalita chráni – starobylé jedľobukové lesy.

Po kritike Výboru UNESCO zaslalo Slovensko začiatkom februára 2018 výboru správu, ktorá mala referovať o konkrétnych krokoch a pláne ako vyriešiť pretrvávajúce problémy v slovenskej časti lokality spôsobené ťažbou dreva a poľovníctvom.

WWF mal k správe niekoľko výhrad. Dokument neuvádza presné vymedzenie lokality na Slovensku, nestanovuje zodpovednosti jednotlivých orgánov za naplnenie záväzkov v oblasti adekvátnej ochrany prírody a neposkytuje konkrétny časový plán navrhovaných opatrení. Slovensko síce deklaruje skoré vyhlásenie 3 prírodných rezervácií, do vlády  však nebol zatiaľ podaný návrh ani na jednu z nich. A  to aj napriek tomu, že v časti patriacej do pohoria Vihorlat sa dospelo k dohode so zainteresovanými stranami, s výnimkou Nadácie AEVIS. V prípade ostatných dvoch rezervácií - Pramenisko Cirochy a Černiny (Čerňa) podľa našich informácií zatiaľ nedošlo k dohode s neštátnymi vlastníkmi, ktorí vznášajú požiadavky ťažko akceptovateľné pre štát.

Na prelome júna a júla 2018 sa bude konať ďalšie zasadnutie Výboru Svetového dedičstva UNESCO v Bahrajne. Očakáva sa, že na ňom zverejní svoje stanovisko k situácii v slovenskej časti lokality. V máji sme si stav lesov a pralesov v nej overili priamo na mieste.

Pozitívnym posunom je, že na územiach navrhovaných rezervácií v súčasnosti neprebieha lesnícka činnosť. Otázne však ostávajú  návrhy samotných rezervácií. Je dôležité, aby boli splnené základné ekologické podmienky, napríklad minimálna šírka takýchto rezervácií by mala byť aspoň 200 m.

Adekvátnu a trvalú ochranu prírody lokality UNESCO  pritom nezabezpečí len vyhlásenie týchto troch rezervácií. Ďalšie rezervácie by mali byť navrhnuté aj v lesoch pod rezerváciou Borsukov vrch, v doline Zbojského potoka a v okolí pralesa Stužica, tak aby vytvárali ucelený celok prírodných lesov.  

Ďalším vážnym nedostatkom je starostlivosť o nárazníkovú zónu, ktorá v súčasnosti nepomáha chrániť najvzácnejšiu jadrovú zónu. Sú tu v rozpore rôzne záujmy.  Za ochranu prírody je zodpovedná Správa Národného parku Poloniny a Správa Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat. Starostlivosť o lesy je pod správou rezortu pôdohospodárstva a čiastočne rezortu obrany. Štátne pozemky sú spravované až troma rozdielnymi štátnymi podnikmi - Lesopoľnohospodársky majetok Ulič š. p., Lesy SR š. p., Vojenské lesy a majetky Valaškovce. Pre tieto podniky je prvoradé hospodárenie v lese a na poľnohospodárskej pôde, nie ochrana prírody. Obdobne aj v lesoch vo vlastníctve a správe neštátnych subjektov nie sú lesnícke činnosti usmerňované v prospech ochrany jadrovej zóny.

Z pohľadu ochrany jadrovej zóny lokality je najmenej vhodné hospodárenie  v NP Poloniny na pozemkoch v Správe LPM Ulič, kde dochádza k rozsiahlym ťažbám dreva. Na rozsiahlych plochách sa v relatívne blízkej vzdialenosti od seba vytvárajú ruby, ku ktorým sa po krátkom čase pridávajú ďalšie vyťažené plochy a takto nakoniec vznikne rozsiahla plocha mladých rovnovekých lesov, ktoré už nedosahujú prírodnú hodnotu lesov pred ťažbou.  Pri ťažbách dochádza aj k budovaniu lesných ciest, často po spádnici, čím dochádza k zvýšenému odtoku vody z územia a znehodnocovaniu kvality pôdy.

Deje sa to v národnom parku a takýto prístup sa  ničím nelíši od obhospodarovania lesov využívaných na produkciu dreva. Väčšina vyťaženého dreva z masívnych ťažieb v posledných rokoch sa vyváža mimo regiónu, čím sa znižuje dostupnosť dreva pre miestne obyvateľstvo, resp. zvyšuje to cenu palivového dreva pre miestnych ľudí. Zároveň masívna ťažba dreva oberá územie o potenciál využívať  ho na rozvoj rekreácie a cestovného ruchu. Pralesy a prírodné lesy sa nachádzajú v záveroch dolín, a tak si turisti radšej rozmyslia výlet sem po ceste plnej blata a za revu motorových píl.

Súčasne si myslíme, že kľúčovým problémom Slovenska je stanovenie priorít a chýbajúci integrovaný manažment. Pokiaľ by naši lesníci dostali od  štátu jasné inštrukcie, že v lesoch národného parku je prioritou ochrana prírody a nie produkcia dreva, je predpoklad, že aj oni by dokázali obhospodarovať lesy prírode blízkym spôsobom, podobne ako je to možné vidieť na poľskej strane.