MŽP predkladá novelu zákona o ochrane prírody bez ukončených rokovaní o hromadnej pripomienke, ktorú podporilo 30.000 občanov | WWF

MŽP predkladá novelu zákona o ochrane prírody bez ukončených rokovaní o hromadnej pripomienke, ktorú podporilo 30.000 občanov



Posted on 28 May 2019
NP Poloniny
© Tomas Hulik / WWF
Ministerstvo životného prostredia SR v piatok informovalo, že posiela do vlády návrh novely zákona o ochrane prírody a krajiny. Dôležitým krokom k lepšej ochrane prírody je, že podľa návrhu bude o každej ťažbe v chránenom území rozhodovať orgán ochrany prírody a krajiny. Ministerstvo však upustilo z vlastných ambícií – oproti pôvodnému návrhu vypadol z novely zámer, aby pozemky v chránených územiach prešli do správy štátnej ochrany prírody.

Ministerstvo životného prostredia SR navyše riadne neuzavrelo rokovania o hromadnej pripomienke mimovládnych organizácií Inštitút pre ochranu prírody, WWF Slovensko, BROZ, SOS/BirdLife, VIA IURIS a Iniciatívy MY SME LES. Hromadnú pripomienku mimovládnych organizácií k návrhu novely zákona o ochrane prírody a krajiny pritom podporilo 30-tisíc ľudí a stala sa tak najväčšou environmentálnou hromadnou pripomienkou v histórii Slovenskej republiky.
 
 „Mrzí nás, že predstavitelia ministerstva pristúpili k rozporovým rokovaniam o hromadnej pripomienke len formálnym spôsobom a to napriek nebývalému záujmu verejnosti. Rokovanie ostalo neukončené, nebol z neho spracovaný záznam a zástupcom verejnosti nebolo umožnené rokovať s politickými predstaviteľmi ministerstva. Takýmto postupom boli porušené práva verejnosti vyplývajúce zo zákona o tvorbe právnych predpisov a legislatívnych pravidiel vlády. V tejto súvislosti musíme podotknúť, že paralelne sme pritom rokovali aj so zástupcami ministerstva pôdohospodárstva k súvisiacemu návrhu novely zákona o lesoch, pričom ich prístup bol diametrálne odlišný – rokovalo sa nad rámec zákonných povinností a aj vďaka tomu sa  dospelo k obojstrannej spokojnosti napríklad ohľadom riešenia právnej úpravy ochrany pralesov v zákone o lesoch,“  hovorí Imrich Vozár z VIA IURIS.
 
Presun správy štátnych pozemkov v národných parkoch do rúk štátnych organizácií ochrany prírody - to sľubovalo ministerstvo životného prostredia, keď v novembri minulého roka predložilo návrh novely zákona o ochrane prírody a krajiny do pripomienkového konania. Tvrdilo, že je neefektívne, „ak sa o územie v národnom parku starajú dve štátne organizácie. Plynú z toho konflikty a ochrana prírody spravidla musí ustúpiť iným záujmom.“ Z verzie, ktorou sa má v stredu zaoberať vláda, už však presun pozemkov vypadol.

Predložený návrh novely zákona o ochrane prírody a krajiny neposúva ochranu prírody na Slovensku do 21. storočia. Snaží sa síce odstrániť väčšinu deformácií z nedávnej minulosti, keď sa ochrana prírody na Slovensku zámerne znefunkčnila, ale neprináša potrebné systémové zmeny ako napr. vytvorenie funkčného modelu národného parku alebo zavedenie mechanizmov umožňujúcich financovanie ochrany prírody aj z iných zdrojov ako je štátny rozpočet,“ uvádza Marián Jasík z Inštitútu pre ochranu prírody.

„Je veľká škoda, že ministerstvo životného prostredia ustúpilo od snahy presunúť pozemky pod ochranu prírody aspoň v piatom – najprísnejšom stupni ochrany prírody. Na toto opatrenie dozrel čas a má silnú podporu verejnosti.“ hovorí i Milan Janák z WWF Slovensko. A dodáva: “Čo nám však chýba najviac, je možnosť diskutovať o riešeniach a hľadať tie najlepšie. Diskutovali sme s ministerstvom o viacerých ustanoveniach zákona, ktoré dobre vyzerajú na papieri, ale v realite nefungujú alebo sa v praxi zámerne obchádzajú - napríklad primerané hodnotenie vplyvov na chránené územia Natura 2000. Výsledok vidíme v praxi, keď nám hrozí žaloba na Súdnom dvore EÚ zo strany Európskej komisie, lebo nedostatočne chránime lokality hlucháňa a neposudzuje sa dopad ťažby na jeho populáciu.“

Krokom vpred v návrhu novely je tak najmä to, že ministerstvo životného prostredia navrhuje, aby každú ťažbu dreva, náhodnú i plánovanú v území od druhého stupňa ochrany prírody musel posúdiť a odsúhlasiť orgán ochrany prírody a krajiny. A to i tú, ktorá je už naplánovaná v platných programoch starostlivosti o les ako i náhodnú ťažbu. „Aj toto opatrenie je však len náplasťou namiesto riešenia. Namiesto, aby sme konečne povedali, že v chránených územiach je prioritou ochrana prírody, pridávame ďalšie kompetencie už dnes preťaženým okresným úradom a v konečnom dôsledku i samotným lesníkom,“ hovorí Tomáš Vida z Iniciatívy MY SME LES.