Naše dovolenkové destinácie sa plnia plastmi. WWF zverejňuje novú správu o plastoch v Stredozemnom mori. | WWF

Naše dovolenkové destinácie sa plnia plastmi. WWF zverejňuje novú správu o plastoch v Stredozemnom mori.



Posted on 07 June 2019
Až polovica plastového odpadu sa do mora dostane z pobrežia
© Milos Bicanski
Každý rok skončí v Stredozemnom mori 0,57 miliónov ton plastového odpadu. To je akoby sme do tohto mora vyhodili každú minútu 33 800 plastových fliaš. Krajiny na brehu obľúbenej dovolenkovej destinácie nezvládajú manažment plastového odpadu. Konštatuje to správa, ktorú dnes zverejňuje WWF. Správa hovorí aj to, ktoré krajiny nesú najväčšiu zodpovednosť a ktoré lokality sú najviac znečistené. 

V Stredozemnom mori v tejto chvíli pláva asi 247 miliárd kusov plastov a správa WWF predpokladá že toto číslo do roku 2050 narastie až štvornásobne. Až polovica plastového odpadu sa do mora dostane z pobrežia, asi 30 percent prinesú rieky z pevniny. A z mora sa odpad vracia späť na pobrežie. Každý jeden deň sa ho na každom kilometri pláže nahromadí päť kilogramov.



Novú štúdiu “Stop the Plastic Flood: How Mediterranean countries can save their sea” (Zastavme plastovú povodeň: čo môžu urobiť krajiny pri Stredozemnom mori pre jeho záchranu) zverejnil WWF (Svetový fond na ochranu prírody a krajiny) deň pred Svetovým dňom oceánov (8. jún). Štúdia hodnotí nakladanie s plastovým odpadom v Stredomorí a upozorňuje, že svoj diel viny nesieme všetci – od producentov, cez politikov, spracovateľov plastov až po konzumentov. WWF pripravila aj súbor opatrení, ktoré môžu krajinám pomôcť problémy riešiť.

„Mnohí z nás v týchto dňoch plánujú svoju dovolenku v Egypte, Turecku či v krajinách južnej Európy. Štúdia hovorí, že vďaka nám dovolenkárom stúpa v lete množstvo plastového odpadu v niektorých lokalitách, napríklad v Taliansku, až o 30 percent. Verím, že i tieto čísla prispejú k zmene nášho správania, pretože oddychovať neznamená nechať za sebou spúšť. Musíme si uvedomiť, že Stredozemné more je pomerne uzavreté. Ak sa plastová taška rozloží asi za 20 rokov a plastový pohárik od kávy za 50 rokov, tak to, čo dnes necháme na pláži, tam nájdu ešte deti našich detí,“ hovorí Miroslava Plassmann, riaditeľka WWF Slovensko.



Krajiny okolo Stredozemného mora vyprodukujú ročne 24 miliónov ton plastového odpadu, z toho 72 percent končí v riadnom zbere, väčšinou na skládke. Len 3,9 milióna ton sa zrecykluje, 6,6 miliónov ton sa vôbec nevyzbiera a končí v prírode, alebo sa vyzbiera, no končí na nelegálnych skládkach či skládkach, ktoré nespĺňajú limity. Odpadom je najviac znečistené pobrežie tureckej Cilicie a pláže v okolí Tel Avivu, Alexandrie, Barcelony, Valencie, Benátok či Marseillského zálivu. WWF sa preto bude od júla do novembra plaviť na lodi Modrá Panda po Stredozemnom mori a v prístavoch Francúzska, Talianska, Tuniska, Turecka a Maroka vysvetľovať turistom a obyvateľom dôsledky plastového znečistenia.
 
„Dnešný systém výroby plastov a spracovania odpadov nie je dobrý: Krajiny Stredomoria zlyhávajú v zbere plastového odpadu a jeho efektívnom spracovaní na opätovné použitie. Produkcia nových plastov je veľmi lacná a na druhej strane príroda a spoločnosť znáša rastúce náklady súvisiace so spracovaním odpadov z plastov a so znečistením. Všetky krajiny musia pristúpiť k zmenám v systéme – drasticky znížiť produkciu a spotrebu plastov, investovať do zlepšenia procesu recyklácie a opätovného využitia všetkého plastového odpadu. To je jediná cesta, ako sa môže Stredozemné more zbaviť plastov,“ hovorí  Giuseppe Di Carlo, riaditeľ WWF Stredomorie.
 
WWF International už v marci zverejnila prvú globálnu štúdiu o plastoch v prírode, ktorá priniesla alarmujúce zistenia, najmä to, že na celom svete vo voľnej prírode pribudne každý rok asi 100 miliónov ton plastového odpadu, pričom deväť miliónov ton končí každoročne v svetových oceánoch. Spustila i globálnu petíciu NO PLASTIC IN NATURE, ktorú už podporilo viac ako 500-tisíc ľudí. Kampaň vyzýva lídrov práve k tomu, aby prijali dohodu o znižovaní plastového odpadu.  

Ďalšie fakty zo štúdie Stop the Plastic Flood: How Mediterranean countries can save their sea

Znečistenie plastmi ovplyvňuje i ekonomiku. Kvôli znečisteniu prichádzajú najmä turistický, ale i rybársky a námorný priemysel v Stredomorí približne o 641 miliónov eur ročne. 
  • Obrovské dopady má plastové znečistenie i na prírodu, v Stredomorí už našli zvyšky plastov vo vnútornostiach viac ako stovky druhov živočíchov, najmä celofán a PET. Zvieratá najmä vtáky, ryby a morské cicavce zomierajú kvôli degradácií prirodzeného prostredia, alebo priamo na následky zapríčinené zjedením či zamotaním sa do zvyškov plastového odpadu a rybárskych sietí.
  • Región zahŕňajúcii 22 krajín je  4. najväčším producentom plastových výrobkov na svete, v roku 2016 to bolo 38 miliónov ton, pričom pri tomto objeme produkcie  vznikne asi 194 miliónov ton  oxidu uhličitého ročne - 6x viac ako za rok v celom Londýne.
  • Problém je i s krátkym životným cyklom plastov  - viac ako polovica z plastov vyrobených v regióne sa stane odpadom do jedného roka. Výrobcovia nenesú reálne náklady spojené s plastami a cena nezohľadňuje ekologické dopady.
  • Len 72 % plastového odpadu Stredomoria končí v riadnom zbere, asi 3,6 milióna ton ročne sa vôbec nevyzberá a 3 milióna ton končí na ilegálnych skládkach alebo skládkach bez dostatočných hygienických štadardov. Takéto skládky má najmä Egypt, potom Turecko, Alžírsko, Maroko, ale i Taliansko.
  • Turecko sa navyše od roku 2018 dostalo do prvej desiatky svetových importérov plastového odpadu, smeruje sem najmä z Belgicka, Británie či z Nemecka. Krajina potrebuje investície do recyklačných zariadení.
  • Hlavným zdrojom plastového odpadu v regióne sú jednorázové plasty, Taliansko, napríklad, je najväčším spotrebiteľom vody v plaste, s ročnou spotrebou 178 litrov na obyvateľa za rok.
Až polovica plastového odpadu sa do mora dostane z pobrežia
© Milos Bicanski Enlarge