Ema. Ľubo. Iwo... Nechajme šelmy putovať krajinou. | WWF

Ema. Ľubo. Iwo... Nechajme šelmy putovať krajinou.



Posted on 28 August 2019
Migrujúce medvede nad dedinou Malatiná na Orave. Mnohé z biokoridorov sa nachádzajú v územiach, kde platí prvý stupeň ochrany, často v blízkosti obcí, kde sú ohrozené zástavbou alebo oplocovaním.Preto sa ich snažíme teraz identifikovať v novom projekte ConnectGREEN.
© Tomáš Hulík/WWF Slovakia
Som Ema.
Nedávno ste ma nalákali do klietky za vôňou rýb, jabĺk a kukurice, uspali ma a nasadili mi telemetrický obojok. Ale nevyčítam vám to. Viem, že nám, šelmám, chcete pomôcť. Máme totiž problém. Vaše cesty, diaľnice, stále väčšie mestá, polia a dovolenkové rezorty ukrajujú z nášho domova. Krajina, o ktorú sme sa kedysi delili, sa mení.
Mojim domovom je poľsko-slovensko-české pohraničie. Chytili ste ma v Beskydoch a odvtedy sledujete moje putovanie. Križujem cesty. Obchádzam dediny... teda, pár ráz som večer či nadránom zašla i do dediny. Priznávam, som maškrtná a občas neodolám medu vo včelínoch. Ale prísaham - neboli riadne oplotené. Uznajte, veď to je akoby ste si rozbalili v obývačke čokoládu... koľkí by ste odolali?


 
Po odchyte prešla Ema z Beskýd na Slovensko len počas dvoch týždňov 132 kilometrov a preplávala 270 metrov širokú vodnú nádrž Šanca. Posledné údaje naznačujú, že si v Javorníkoch našla partnera. Foto: Dana Bartošová, CHKO Beskydy
                                                                    
Na Slovensku žije cez 1200 medveďov, v Národnom parku (NP) Malá Fatra a jeho ochrannom pásme okolo stovky a mnohé z nich si po osamostatnení od matky hľadajú miesto pre život práve na Kysuciach, v Strážovských vrchoch či v Javorníkoch. Niekoľkí sa v Chránenej krajinne oblasti (CHKO) Kysuce usadia, iní sa presúvajú do Poľska či do Moravskoslezských Beskýd.

"Chránená krajinná oblasť Beskydy je jediné miesto v Čechách, kde sa objavujú všetky tri veľké šelmy – medveď, vlk a rys.Teda medveďa máme teraz jedného, Emu, ktorá sa vyskytuje na oboch stranách hranice – v Čechách i na Slovensku. A to len vďaka posledným zachovalým migračným koridorom, ktorými sa k nám dostávajú šelmy z Poľska a zo Slovenska. Niekedy ide naozaj o posledné desiatky metrov, ktoré zostali bez zástavby medzi jednotlivými dedinami,“ vysvetľuje Martin Strnád z Agentúry ochrany prírody a krajiny ČR. 
 

Putovanie majú v krvi

Pre medveďov, vlkov aj rysov platí, že majú putovanie v krvi. Ich domov sa zvyčajne počíta na stovky kilometrov štvorcových. Napriek tomu si stále málo ľudí uvedomuje, že pre ich prežitie nie sú dôležité len chránené územia, akými sú národné parky, ale aj migračné koridory - akési „zvieracie cesty“ medzi týmito územiami. „Od 90. rokov sme svedkami obrovskej urbanizácie, rozširujú sa mestá aj podhorské obce. Objavujú sa i čierne stavby, stavia sa aj v najvyšších stupňoch ochrany. A z Európskej únie prichádzajú peniaze na rozvoj dopravnej infraštruktúry - stavajú sa diaľnice, zrýchľujú železnice. Hromadíme stále nové bariéry, ktoré môžu úplne zastaviť presuny zvierat medzi chránenými územiami a genetickú obnovu populácií. Ak šelmy izolujeme v chránenom území, dokážu tam ešte nejaký čas žiť, no dlhodobo neprežijú,“ vysvetľuje Peter Drengubliak z CHKO Kysuce.


Putovanie medvedice Emy, od mája do konca júla 2019, najčastejšie sa vyskytovala v slovenských Javorníkoch, územie, kadiaľ sa pohybovala má rozlohu 1300 km2. Zdroj: Agentúra ochrany prírody a krajiny ČR, Mendelova univerzita v Brne, Správa poľského tatranského národného parku, Inštitút ochrany prírody poľskej akadémie vied a Hnutí Duha.

Kým susedné Poľsko, Maďarsko i Česko majú migračné koridory šeliem už zmapované, u nás mapovanie postupne prebieha. A to vďaka medzinárodným projektom podporených Európskou úniou. Ako ukazuje príbeh Emy, medzinárodná spolupráca je dôležitá. Ak sa niektoré koridory uzavrú na lokálnej úrovni, môže to ovplyvniť populáciu šeliem aj u susedov či v Európe.

Práve vyhodnocujeme výsledky projektu TRANSGREEN, ktorý sa sústredil na dopravnú sieť a zmapovanie migračných koridorov zvierat v chránených územiach na Slovensku, v Čechách, v Maďarsku, Rumunsku a na Ukrajine. Na Slovensku sme mapovali CHKO Kysuce a NP Malá Fatra. Spolupracovali sme i s Národnou diaľničnou spoločnosťou a výsledkom je okrem iného to, že na Kysuciach pribudne zelený most pre zvieratá ponad diaľnicu D3. Ukázalo sa však, že na migráciu zvierat treba myslieť už v čase územného plánovania, a na to sa sústredí nový projekt ConnectGREEN,“ vysvetľuje Miroslava Plassmann, riaditeľka WWF Slovensko. Táto organizácia rieši oba projekty na Slovensku s partnermi zo Štátnej ochrany prírody SR, Slovenskej agentúry životného prostredia a s urbanistami zo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.
 

Hra so smrťou

Som Ľubo.
Dobrodružstvo mám v génoch. Hranice mi nič nehovoria. Pre nás rysov nie je neobvyklé, že denne prejdeme desiatky kilometrov a asi vás neprekvapí, že najväčšie vzdialenosti prekonáme, keď si hľadáme partnerku. Poznáte to - niečo vás ženie a neviete tomu odolať. Keď všetko ide dobre, mám v  teritóriu aj dve-tri partnerky. Občas ma s nimi uvidíte, ale väčšinu roka som sám. Lovím. Putujem. A, áno, občas i leňoším. Najmä, keď sa mi zadarí dobrý úlovok, nájdem si úkryt blízko koristi. Neuveríte, ale niekedy prechádzate len pár metrov odomňa. O mačkách sa vraví, že nemajú radi vodu, ale nám rysom neprekáža. Aj ja som pár raz prebrodil rieku. Rozhodne je to menej nepríjemne a nebezpečné, než prejsť cez cestu...

    
Rysov v česko-slovenskom pohraničí monitoruje Hnutí Duha s ochranármi z CHKO Beskydy či CHKO Kysuce už desať rokov. Rys Ľubo zomrel. No prvé rysice Heřmína a Draža sú už dnes mamami. Foto: Hnutí Duha
                    
                                                                           

V CHKO Kysuce žije asi 23 rysov a 13 vlkov, no ich domovom nie sú len Kysuce, ale i CHKO Beskydy, Żywiecki Park Krajobrazowy či práve NP Malá Fatra. Ľuba sledovali ochranári z Hnutí DUHA a CHKO Kysuce pomocou fotopascí podľa škvŕn na srsti, ktoré sú u každého rysa jedinečné.

Aj medzi zvieratami sú jedinci, ktorí sú menej odvážni a objavitelia, čo sa vyberú napriek krajinou. Taký bol Ľubo. Na Kysuciach mal asi niekoľko „frajerok“. Keď vo februári začala rysia ruja, prešiel cestu aj železnicu. Bol to mladý samec, takže jeho putovanie naznačovalo i to, že si hľadal domov, kde by mal dostatok potravy a možností na úkryt. No zrazu sa stratil. Mohol sa stať obeťou pytliakov, no podľa našich informácií mohol zahynúť práve na frekventovanej ceste I/11 medzi Kysuckým Novým Mestom a Kysuckým Lieskovom pri Povine. Tam je jeden z kľúčových migračných koridorov šeliem na Kysuciach,“ hovorí Peter Drengubliak.  

Putovanie a domovský okrsok rysa Ľuba. Zdroj: Hnutí Duha 

Cez tento úsek podľa posledných údajov Slovenskej správy ciest za rok 2015 prešlo počas 24 hodín viac ako 14-tisíc áut. Rozvoj osídlenia vždy prebiehal v údolí riek a ak sa pozriete na mapu, vidíte od Žiliny cez Čadcu až po hranice s Poľskom cestu I/11, vedľa železnicu, údolím tečie rieka Kysuca a na jej brehoch mesto strieda mesto. A stavia sa tu diaľnica. Projekt TRANSGREEN ukázal, že sú tu posledné koridory práve pri Povine, pri Oščadnici, pri Svrčinovci (kde má stáť zelený most) a pri Kubine.

Je obdivuhodné, že Ľudo dokázal najmenej sedem raz prekonať frekventovanú cestu medzi Čadcou a Žilinou a dvojkoľajovú železnicu, ktorá tu ide viac-menej súbežne s cestou. Takéto zdatné jedince nám ukazujú, na ktoré úseky sa zamerať a chrániť ich, aby sme uľahčili migráciu i tým menej zdatným a umožnili populácii prosperovať. A ak zabezpečíme, aby na cestách nezomierali zvieratá, budú cesty bezpečnejšie i pre ľudí,“ hovorí Miroslav Kutal z Hnutí Duha.


Jeden z posledných koridorov na Kysuciach, Horelica - Oščadnica. Neustále tu možno vidieť zabité zvieratá. Rozvoj osídlenia vždy prebiehal v údolí riek. Aj údolie riek Kysuca či Bystrica sú takmer celé zastavané, k tomu údolím Kysuce vedie frekventovaná I/11, železnica a stavia sa diaľnica. Foto: Peter Drengubiak, CHKO Kysuce    

Smutné štatistiky 

Aj NP Malá Fatra je obkolesená cestami. Je tu železnica a pribúda diaľnica. „Na cestách a železniciach v okolí NP Malá Fatra bolo od roku 1997 doposiaľ zabitých 50 medveďov, v roku 2019 už šesť medveďov. Takýto spôsob usmrtenia predstavuje takmer 43 % zo všetkej známej mortality. Kritickými miestami na ceste I/18 sú oblasti medzi Turanmi a Šútovom, Dubná skala, Domašín. Vlaky zabíjajú medvede najčastejšie v k.ú. Nezbudská Lúčka, v blízkosti Strečna. Okrem medveďov evidujeme 6 zrazených rysov a 2 vlkov,“ hovorí riaditeľ NP Malá Fatra Michal Kalaš.

Podľa Slovenskej správy ciest popod Strečno prejde takmer 27-tisíc áut za 24 hodín. Také čísla sú už neprekonateľnou bariérou. Na Slovensku bežal výskum, koľko áut úplne zastaví migráciu medveďov. Výskum Štátnej ochrany prírody SR, Národného lesníckeho centra a Carpathian Wildlife Society z roku 2016 ukázal, že samci dokážu prejsť cestu s najviac 5-tisíc autami za 24 hodín, samice do 4-tisíc áut. A prejdú hlavne v noci a v lete a na jeseň, keď ich lákajú polia s kukuricou. A ak zomrú, tak väčšinou mláďatá či mladé medvede s najmenšími skúsenosťami.

Štatistiky si vedie i Železničná spoločnosť Slovensko, za uplynulý rok eviduje 857 zrážok so zverou. Policajné údaje sú v podhodnotené, evidujú len prípady, keď vznikla vysoká škodová udalosť, je ich 76 v minulom roku, zomreli pri nich dvaja ľudia, deviati utrpeli ťažké zranenie a 42 následky na zdraví. Na cestách však zomrie zvierat ďaleko viac - len jedna poisťovňa Alianz eviduje na Slovensku v minulom roku 2 864 nehôd so zverou. A stále ide len o zrážky s väčšími zvieratami, pri ktorých vznikla škoda – so šelmami, diviakmi či srnami, prípadne vtákmi či netopiermi. Na cestách však zomrú i tisíce menších zvierat ako žaby či plazy.

Zelené mosty a viadukty

Som Iwo.
Mám päť rokov. Najvyšší čas nájsť si partnerku. Narodil som sa v poľskom Tatranskom národnom parku. Veľa som počul o kráse Sloveniek. A tak som sa rozhodol situáciu preveriť. Kto z vás sa môže pochváliť, že kvôli pytačkám prešiel za tri týždne 373 km? Prešiel som z poľských cez slovenské Vysoké Tatry až do maďarského Národného parku Aggtelek. Týždeň som tam pobudol, ale tu pravú som nestretol. No dopočul som sa o mieste, kde sa medveďom i vlkom dobre žije. Platí tam zákaz lovu, pytliactvo sa trestá, les sa nerúbe až na kosť. Je tam pokoj. A ľudia si ten pokoj a prírodu vážia. Idem hľadať partnerku do Národného parku Bieszczady...


Keď sa Iwo vo Vysokých Tatrách zobudil zo zimného spánku, prešiel za tri týždne do Maďarska a späť do Poľska. Tu jeho putovanie nekončilo, vydal sa cez Ukrajinu ku hraniciam s Rumunskom a zase späť do poľských Bieščad. Iwo je príkladom toho, prečo treba poznať migračné koridory v celých Karpatoch. Telemetriu zabezpečoval poľský Tatrzański Park Narodowy a slovenský TANAP. Foto: Ivan Godál
                                                                        
Medveď Iwo patrí k slovenským rekordérom. Z Tatier do Maďarska a späť do Poľska prešiel počas troch májových týždňov v roku 2015. Prekonal cesty, koľajnice, preplával Váh aj vodnú nádrž Domaša. A prešiel aj diaľnicu. Teda smerom na juh využil zelený most pre zvieratá ponad D1 pri Mengusovciach. Smerom do Poľska zase našiel miesto, kde diaľnica pri Novej Polhore pri Košiciach ide cez potok a prebehol popod diaľničný most.

Zelené mosty máme na Slovensku len tri. Dva (Mengusovce – Lučivná a Mengusovce – Jánovce) vedú ponad severnú D1 a spájajú populáciu šeliem z Poľska a z Vysokých Tatier s tou v Nízkych Tatrách, Veľkej Fatre a ďalej na juhu. Tretí je pri Moravskom Svätom Jáne. U našich susedov sú ich už desiatky, i v Čechách ich je viac ako 10 a ďalšie sú plánované – jeden práve v CHKO Beskydy pri Mostech u Jablunkova. V Chorvátsku je ich desať len na diaľnici A1, ktorá spája sever a juh.


Putovanie medveďa Iwa. A porovnanie s putovaním iných šeliem. Zdroj: Tatranski Park Narodowy

Ochrana v územných plánoch

Národná diaľničná spoločnosť (NDS) ekodukty nemonitoruje, hovorí, že ten pri Jánovciach nie je v dosahu kamery, „no z rozprávania kolegov bola zmienka o putovaní líšok a vlka. Viac vieme o Lúčivnej, ktorý je pod drobnohľadom kamier. Častými návštevníkmi sú tu vysoká zver, vlci a medvede.“ NDS sa snaží predchádzať zrážkam oplotením všetkých úsekov diaľnice. Treba však povedať, že oplotenie rieši nehôdy, no nerieši migráciu.
Dôležité je, aby ploty navádzali zvieratá k miestam, kde môžu cestu bezpečne prekonať - k podchodom či k zeleným mostom. Ak tieto na cestách nie sú, ploty sú len jednou z migračných bariér. Nemusíme vždy stavať zelené mosty, niekedy stačí bežný most pre chodcov rozšíriť a na okrajoch nahradiť povrch prírodným materiálom. Ideálne je tiež budovať diaľnice ako viadukty a pod nimi zachovať prírodnú krajinu. Pre menšie zvieratá sa zvyknú stavať podchody,“ vymenúva Miroslava Plasmann z WWF Slovensko.

Kľúčové však je, aby tieto riešenia vyžadovala legislatíva. Dnes sa u nás zelené mosty objavujú najmä vďaka požiadavkám Európskej únie, keď diaľnice staviame z eurofondov. No dôležité je posledné koridory poznať a nezastavať. Ideálne je, aby tu legislatíva umožnila stavebnú uzáveru. Alebo aby ich štát mohol vykupovať tak, ako dnes vykupuje chránené územia. I tu sú susedia o krok pred nami. Práve v Beskydách medzi obcami Jablunkov a Mosty u Jablunkova sa podarilo začleniť do územného plánu jeden z najdôležitejších migračných koridorov šeliem v tejto oblasti. Ak by obec nesúhlasila, Beskydy by nemali Emu.
 

Ekodukt na D1 Mengusovce - Janovce. FOTO: Václav Hlaváč, AOPK ČR

Hovoríte si - načo toľko starostí s nebezpečnými šelmami? Ale v prírode nie je všetko jednoduché. „Šelmy majú najväčšie nároky na migráciu, ak zachováme ich migračné koridory, umožníme migráciu aj ďalším zvieratám. Vlk, rys i medveď sú chránené európskou smernicou o biotopoch a patria medzi regulátorov početnosti kopytníkov, ktorí patria k najväčším nepriateľom malých stromčekov. Šelmy v lese tak prispievajú k obnove lesa,“ vysvetuje Martin Strnad z AOPK ČR.

A keď sa ich bojíme? Na to reaguje Michal Kalaš, riaditeľ NP Malá Fatra:“Populácia nedveďa hnedého u nás v parku rastie, no od šesťdesiatych rokov sme nezaznamenali napadnutie človeka, ktorý sa pohyboval po vyznačených turistických chodníkoch. Zaznamenali sme 11 útokov na človeka a môžeme povedať, že riskujú lesníci, poľovníci, zberači lesných plodov či turisti mimo chodníkov. Dôležité je, aby sme šelmám stále neukrajovali z územia, ale nechali im pokojné zóny. A to je stále náročnejšie -  niekto chce chatový komplex, iný ďalšie lesné cesty či cyklotrasy, ďalší ferratu či festival. A do toho sa po parku preháňajú štvorkolkári či motorky.“

Andrea Settey Hajduchová, WWF Slovensko
Článok vyšiel i v augustovom Nota Bene. 

 
 
Migrujúce medvede nad dedinou Malatiná na Orave. Mnohé z biokoridorov sa nachádzajú v územiach, kde platí prvý stupeň ochrany, často v blízkosti obcí, kde sú ohrozené zástavbou alebo oplocovaním.Preto sa ich snažíme teraz identifikovať v novom projekte ConnectGREEN.
© Tomáš Hulík/WWF Slovakia Enlarge
V projektoch TRANSGREEN a teraz ConectGREEN sa monitoruje migrácia a mortalita zvierat vo vybraných územiach. Boli identifikované kritické miesta prechodov cez dopravnú infraštruktúru a ohrozenia týchto miest. Na severe (Kysuce, Malá Fatra, Strážovské vrchy) bojujú najmä s intenzívnou zástavbou, na juhu (Slovenský Kras, Cerová vrchovina, Vihorlat) je zase teraz dôležité, aby sme biokoridory poznali a zohľadnili ich v projektoch výstavby - nielen plánovanej R2, ale aj v územnom plánovaní.
© Mária Apfelová, ŠOPSR Enlarge