Vlčica Daisy zostala bez rodičov. Do divočiny sa už nevrátila. Lebo sa u nás lovia vlky. | WWF

Vlčica Daisy zostala bez rodičov. Do divočiny sa už nevrátila. Lebo sa u nás lovia vlky.



Posted on 10 October 2019
Daisy bola divoch, patrila do divočiny, aj keď šantila, vždy mala jedno ucho zdvihnuté a sledovala, čo sa deje okolo,“ hovorí Metod Macek zo Záchrannej stanice pre zrazené živočíchy v Zázrivej.

Daisy našli opustenú, vyhladovanú a zoslabnutú v Národnom parku Nízke Tatry v Malužinskej doline. Nádej na prežitie bola malá, no Daisy je bojovníčka. Prežila. No do divokej prírody sa nevrátila. 

Nebáli sme sa, že by sa v prírode nevedela o seba postarať, ale predsa strávila čas s ľuďmi a mala máličko potlačenú prirodzenú plachosť. Stačilo, aby len sekundu zaváhala, a to by sa jej mohlo stať osudným. Keby sa u nás nelovili vlky, neváhali by sme ani sekundu, zoo nie je pre naše zvieratá nikdy prvé riešenie,“ hovorí Metod Macek


Daisy je už dnes mamou troch vĺčat. Foto: Záchranná stanica pre zranené živočíchy Zázrivá, Jakub Krška
 
Na Slovensku sa vlky lovia v čase od 1. 11. do 15. 1., najviac však v počte, ktorý každoročne určí ministerstvo pôdohospodárstva. O kvóte na túto sezónu sa rozhodne v pondelok 14.10.  Ministerke pôdohospodárstva a ministrovi životného prostredia však 28 mimovládnych organizácii adresovalo otvorenú výzvu na zastavenie lovu vlka na Slovensku. Výzvu doteraz podporili viac ako 40-tisíc ľudí.
 
O Daisy a o výzve sme sa rozprávali s METODOM MACEKOM zo Záchrannej stanice pre zranené živočíchy v Zázrivej.
 
Pamatáte si ešte, ako k vám Daisy prišla?
„Na stanicu zavolala kolegyňa - zoologička z NAPANTu, že ľudia nahlásili potulujúceho sa psa či vĺča, tak idú poň, či by sme sa ho neujali. Naša stanica má veľmi dobré zázemie a spoluprácu s veterinármi, ktorí sú našimi „priateľmi na telefón“, kedykoľvek je to potrebné. Keď Daisy priviezli, bolo to malé asi štvorkilové šteniatko. Bola veľmi vychudnutá a apatická, bolo jasné, že dlho hladovala. Dávali sme jej možno 30-percentnú šancu na prežitie.“
 
Ale podarilo sa vám ju zachrániť.
„Večer, keď sme ju priviezli, ledva vládala držať hlavu, bola malátna, volali sme našej veterinárke Dorotke Markovičovej z Veteriny Turiec, ktorá povedala, že ju treba hneď zohrievať a potom priviesť. Nahriali sme elektrické vankúše, obložili ju nimi a potom asi okolo desiatej hodiny večer sme ju zaviezli k pani doktorke. Dostala „infúzku“ a už po niekoľkých hodinách sa jej stav mierne zlepšil. Bola to bojovníčka. Na „infúzkach“ zostala ešte 4-5 dní, potom začala postupne v malých množstvách prijímať potravu a zotavovať sa.“
 
 
Daisy dávali len asi len 30 % šancu na prežitie. Foto: Záchranná stanica pre zranené živočíchy Zázrivá

Koľko u vás zostala?
Prišla v auguste 2017 a zostala deväť mesiacov. V našej stanici nenechávame zvieratá iba v kotercoch, tie, ktoré si vyžadujú neustálu pozornosť sú s nami doma, aby sme mohli hneď zasiahnuť, ak by sa vyskytol problém. Aj Daisy zostala prvé dni s nami v dome, našla si svoj kútik pod televízorom a vychádzala vtedy, kedy sama chcela. Mala v sebe noblesu, bola hravá, ale zostávala plachá, nikdy nerobila nič, čo sama nechcela. Daisy vyrastala vo svorke, takže sa veľmi spriatelila s našim belgickým ovčiakom, ktorý je vycvičený, aby neublížil zvieratám. Vždy, keď ho zbadala, veľmi sa tešila a kamarátsky sa s ním naťahovala.“

Kedy ste sa rozhodli, že Daisy nepôjde späť do prírody?
„Ako sa zotavovala a rástla, uvažovali sme, čo ďalej. Možnosti boli dve - buď pôjde späť do prírody alebo do zoo. Bolo to ťažké rozhodovanie. DNA testy potvrdili, že Daisy je čistý karpatský vlk, takže zoo sme spočiatku vôbec nechceli a keby nebol u nás povolený odstrel vlka, Daisy pustíme do prírody. Vlky však veľa migrujú a často schádzajú za potravou do podhorí národných parkov, a to práve na jeseň a v zime, kedy je na nich možné poľovať. A lovia ich i tu v okolí, v podhorí NAPANTu, Malej či Veľkej Fatry a ďalších parkov, ale i v podhorí Strážovských vrchov. Vážne hrozilo, že v situácii, kedy by vlk hneď ušiel, by Daisy mohla na sekundu zaváhať a len zo zvedavosti nazrieť, kto je kde a čo sa deje. A to by sa jej mohlo stať osudným. Nechcel som, aby skončila v zoo, ale nebolo iné riešenie.“
 

Daisy si našla svoj kútik v dome. A vyšla len vtedy, keď sama chcela. Foto: Záchranná stanica pre zranené živočíchy Zázrivá

Daisy je dnes v ZOO Bojnice. Ako sa jej darí?
„Nechceli sme, aby skončila v malej voliére, v ktorej majú ostatných vlkov. Podarilo sa nám so zoo dohodnúť a Daisy dostala najlepšiu voliéru - je vzadu, kde ohradili kúsok lesa. Takže Daisy sa rozhoduje sama - ak chce, aby ju bolo vidno, je to možné, ale ak chce pokoj, má takú možnosť a môže zostať schovaná medzi kríkmi a vyvrátenými stromami. Dnes má Daisy už partnera, priviezli jej vlka Wolfiho zo Švajčiarska. Výborne si porozumeli, hneď bolo jasné, že budú pár. A tento rok na jar vyviedli tri vĺčatká. Voláme ich „Daisuljatká“.“
 
Aký je príbeh Wolfiho?
„Wolfi nie je divoký vlk, je to dieťa zo zoologickej záhrady, druhou či treťou generáciou odchovanou v zoo.“
 
Video: Jakub Krška
 
Vrátim sa ešte na začiatok. Viete, prečo Daisy zostala v lese opustená?
„Vedľa Daisy našli údajne i pozostatky ďalšej vlčice, približne rovnako starej. Mohla to byť Daisyna sestra. A čo sa môže stať vlkovi v prírode, aby po ňom zostali dve vĺčatá? Nechcem špekulovať a hádzať slušných poľovníkov do jedného vreca, pretože mám medzi nimi priateľov a viem, že by na vlka nepytliačili ani ho nestrelili, ale viem, že sú i takí, ktorí by to urobili. Svorka mláďatá neopustí bez vážneho dôvodu. Bol august, v tom čase mohla byť mama s mladými na prechádzke, alebo ich mohla učiť, alebo bola svorka na love. A predstavte si, čo sa stane, ak sa ozve výstrel, každý vo svorke uteká a snaží sa zachrániť si vlastný kožuch, do toho bežia poľovné psy a svorku rozoženú na všetky strany...“
 
Od otvorenia stanice v roku 2001 ste pomohli už skoro tisícke zvierat. Boli medzi nimi i ďalšie vlky či iné šelmy, ako rys či medveď?
„Daisy bola naša druhá vlčica. Mali sme mladého vlka asi v roku 2005, tiež ho našli ľudia opusteného v Ľubochnianskej doline. Ten však bol v oveľa lepšej kondícii ako Daisy, nebojoval o život, bol i starší a zanedlho od nás ušiel. Medvieďat sme mali už asi 7-8, v poslednej dobe sa k nám medvieďatá dostanú pravidelne každý rok.“
 
Ako sa menia druhy zvierat u vás počas roka?
„Kopíruje to dianie v prírode, ale celoročne u nás dominujú vtáky, a to sovy  - najmä sovy lesné či myšiaky ušatý, a dravce - najmä orol skalný či sokol myšiar. Špecializujem sa na orla skalného a stanicu sme založili práve preto, lebo tieto zranené dravce nebolo kam pred rokmi umiestniť. Postupne nám však začali nosiť i ďalšie druhy zvierat a dnes sme schopní prijať každé zviera.“


Metod Macek a mláďa sovy lesnej. Foto: Záchranná stanica pre zranené živočíchy Zázrivá

Je hlavnou príčinou, prečo musíte zachraňovať zranené živočíchy, človek?
„Samozrejme, vo viac ako 90 % zvierat, je dôvodom, prečo k nám prídu, práve človek či ľudská aktivita. A medzi dôvodmi je v prvom rade elektrické vedenie. Na Slovensku máme 300-tisíc stĺpov a hoci sa ekologizujú a pribúdajú na nich zábrany, aby nezraňovali a nezabíjali zvieratá, stále nie sú chránené všetky. V druhom rade k nám stále častejšie prinášajú vtáky, ktoré sa zranili pri náraze do sklenených plôch. Ide hlavne o spevavce a menšie vtáky v okolí miest. Sklo dnes dávajú všade, stalo sa moderným architektonickým prvkom. No sklá na budovách sú pre vtáky zrkadlá. Ak vták letí, vidí v skle odraz stromu či oblohy a vpáli do neho v plnej sile.

A čo doprava? Mávate i zvieratá z dopravných nehôd?
Doprava je tretí najčastejší dôvod. Pribúdajú vlaky, autobusy a predovšetkým autá. Tie jazdia v takej hustote, že zvieratá nemajú šancu prejsť cez cestu. A potom je ešte jedno špeciálne obdobie - a to je čas, keď v prírode pribúdajú mláďatá. Ľudia chcú pomôcť a niekedy zbytočne odnesú mláďa, o ktoré by sa rodičia dokázali postarať. Vidia v parku malého drozda a majú pocit, že mu treba pomôcť, tak ho zoberú spod zobáka mame, ktorá by ho o minútu prišla nakŕmiť. Preto robíme kampane Neberte mláďatá rodičom a každý víkend máme v stanici prednášky. Ľudia na ne chodia radi a mám pocit, že informovanosť rastie.“
 
Vráťme sa k vlkom. O kvóte na počet ulovených vlkov sa rozhoduje v pondelok. Stotožňujete sa s požiadavkou na zastavenie lovu vlka na Slovensku?
„Jednoznačne. Celá naša stanica, všetci naši pacienti a spolupracovníci túto výzvu podporujú.“
 
Andrea Settey Hajdúchová, WWF Slovensko