WWF odporúčania a princípy pre programové vyhlásenie vlády v oblasti ochrany prírody

Ochrana prírody stála v posledných rokoch na Slovensku na okraji politického záujmu. Odrazom tohto stavu je situácia, v ktorej sa dnes nachádzame. Sledujeme pokles biodiverzity, naše chránené územia stále nespĺňajú medzinárodne akceptované kritéria, posledné zvyšky našich pralesov stále čakajú na zákonnú ochranu, takmer polovica vodných tokov na Slovensku nie je v dobrom stave a stále intenzívnejšie pociťujeme negatívne dôsledky klimatickej krízy.
 
Uvedomujeme si, že svet i Slovensko sa v týchto dňoch sústredí na boj s pandémiou, ktorej dôsledky pociťujeme nielen v každodennom živote, ale bude mať dopad i v oblasti ekonomiky. Nemali by sme však pripustiť, aby súčasná situácia opäť odsunula riešenie problémov v oblasti životného prostredia na vedľajšiu koľaj. Naopak, opatrenia na oživenie ekonomiky a investičné projekty by mali zahŕňať ekologické aspekty a potrebu trvalo udržateľného rozvoja, o čom hovoria i Európski lídri (Green Recovery of Economy).
 
Za kľúčové považujeme na Slovensku predovšetkým nasledovné opatrenia a ponúkame spoluprácu pri ich implementácií a premietaní do súvisiacich politík.

Ochrana prírody pre Slovensko 21.+ storočia

• Prírodné ekosystémy predstavujú bohatstvo, bez ktorého by bol život na Zemi nepredstaviteľný. Prírodné ekosystémy, ako lesy, vody, mokrade a iné nepatria len človeku, sú domovom množstva druhov rastlín a živočíchov, bez ktorých by ekosystémy skolabovali a nevedeli by plniť funkcie, ktoré sú pre človeka a spoločnosť nenahraditeľné.
• Za účelom zachovania biologickej rozmanitosti, zdravého vývoja ekosystémov a zabezpečenia ochrany prírody ako verejného záujmu, je potrebné, aby v chránených územiach bola ochrana prírody nadradená ekonomickým a iným záujmom. Sieť chránených území musí spĺňať prísne vedecké a medzinárodne akceptované kritériá a musí na nej existovať celospoločenská dohoda, v ktorej bude mať názor každej záujmovej skupiny rovnakú váhu.
• Jedným z opatrení efektívnej ochrany prírody musí byť zavedenie a prísne dodržiavanie bezzásahového režimu aspoň na časti územia Slovenska, ktoré bude spoločensky prijateľné. Bezzásahový režim by mal byť aplikovaný v zmysle medzinárodných kritérií výhľadovo na 75% rozlohy národných parkov, v prírodných a národných prírodných rezerváciách a iných územiach, ktoré si vyžadujú prísnu ochranu.
• Účelom prísne chránených území je vyčlenenie priestoru pre nerušený vývoj prírodných ekosystémov, vrátane flóry a fauny v celej svojej rozmanitosti. Ich prostredníctvom však získavame tiež možnosť porovnať človekom využívanú časť prírody s prírodou nedotknutou. Tieto územia sú prírodnou bankou biodiverzity, v ktorej je genetická diverzita uložená a prísne chránená, aby mohla v prípade núdze poslúžiť na obnovu zdrojov v časti prírody, ktorú človek využíva. Z tohto hľadiska by mali byť takto chránené najcennejšie časti prírody, čo sú napr. v prípade lesov pralesy a starobylé prírodné lesy Slovenska.
• Ochrana prírodných ekosystémov a populácií druhov v navzájom izolovaných chránených územiach nepostačuje na zachovanie týchto ekosystémov a udržanie životaschopných populácií druhov. Je preto potrebné prijať opatrenia na zachovanie, podporu a obnovu ekologickej konektivity, obnovu prírodných biotopov a krajiny všade kde je to možné.  
• Chránené územia musia byť efektívne spravované. To si vyžaduje jasné rozdelenie kompetencií, priamu zodpovednosť a efektívne kontrolné mechanizmy vrátane kontroly verejnej. Chránené územie musí mať jedného správcu, ktorý bude priamo zodpovedný za starostlivosť o chránené územie v celosti. Je potrebné zjednodušiť a sprehľadniť spôsob riadenia chránených území na Slovensku a zabezpečiť jeho kontrolu, vrátane kontroly efektivity štátnej ochrany prírody.
• Otvorená verejná správa si vyžaduje aktualizáciu Informačného systému o životnom prostredí a v jeho rámci vytvorenie verejného registra všetkých povolení. To umožní efektívnu správu a zároveň verejnú kontrolu, či už v oblasti ochrany prírody, využívania lesov, vôd a pod.
• Aktivity a činnosti, ktoré nesúvisia so zabezpečením starostlivosti o chránené územia sa v chránených územiach môžu vykonávať iba vtedy, ak sa nepreukáže významný negatívny vplyv na predmety ochrany územia. Vplyvy uvažovanej činnosti sa musia posúdiť pred jej povolením. Činnosť, ktorá bude mať významný negatívny vplyv na chránené územie a jeho predmety ochrany sa môže povoliť iba ak ide o prevažujúci verejný záujem. V takom prípade sa musia zabezpečiť náhradné opatrenia, ktoré v plnej miere nahradia stratené prírodné hodnoty.
• Je potrebné systematicky sledovať, zbierať a vyhodnocovať informácie o stave prírodných ekosystémov a stave populácií druhov, ktorých ochrana je v záujme spoločnosti. Iba tak sa uistíme, že využívanie prírody a prírodných zdrojov je udržateľné a nie je na úkor nasledujúcich generácií ani iných organizmov, s ktorými sa delíme o spoločné prostredie.
• V oblastiach s chránenými územiami sa má presadzovať a podporovať rozvoj založený na ekonomickom potenciáli regiónov pre rekreáciu a cestovný ruch, za súčasného rešpektovania prírodných hodnôt a poslania chránených území.
• Chránené územia majú prinášať úžitky celej spoločnosti, je preto potrebné riešiť vysporiadanie pozemkov v súkromnom vlastníctve v chránených územiach férovým a dlhodobo udržateľným spôsobom. Z tohto hľadiska je potrebné preferovať zámenu a výkup pozemkov v chránených územiach v súkromnom vlastníctve do vlastníctva štátu, pred inými formami finančnej kompenzácie súkromných vlastníkov.

 Ochrana lesov 

• Lesy Slovenska sú prírodným bohatstvom, poskytujú služby celej spoločnosti. Lesy nie sú len zdrojom dreva, poskytujú mnohé ekosystémové služby, ktorých význam a cena môže byť oveľa vyšší ako cena samotného dreva.
• Lesy vo vlastníctve štátu sú majetkom všetkých jeho občanom a z ich úžitkov nesmie profitovať iba vybraná skupina ľudí. Štát by mal spravovať svoje lesy zodpovedne, tak, aby prihliadal na potreby všetkých občanov a komunít.
• Hospodárenie v lesoch sa musí riadiť princípmi zodpovedného, trvaloudržateľného využívania, ktoré vyvážene rešpektuje ekonomické, environmentálne a sociálne princípy.
• Lesy sú kľúčové pre zvrátenie klimatickej krízy a zmiernenie jej negatívnych dopadov. Je dôležité hľadať také postupy hospodárenia v lesoch, ktoré budú minimalizovať zásah do lesného ekosystému a súčasne maximalizovať úžitky z využívania lesa ako prírodného zdroja a zdroja drevnej suroviny. V tomto ohľade je potrebné systematicky zavádzať do praxe prírode blízke spôsoby hospodárenia v lesoch, ekosystémové prístupy a princípy a opatrenia obehovej ekonomiky.
• V chránených územiach, v ktorých sa lesy využívajú, musí byť používanie najšetrnejších spôsobov hospodárenia samozrejmosťou a musí byť podriadené predmetom ochrany a účelu chráneného územia. 

Ochrana vôd

• Vytvoriť finančné, technické a legislatívne podmienky na realizáciu komplexnej revitalizácie riečnej krajiny, vrátane projektov na zabezpečenie pozdĺžnej a laterálnej kontinuity vodných tokov a odstraňovanie bariér vo vodných tokoch, ochrany a rozširovania funkčných záplavových oblastí, obnovy brehových porastov, mokradí a lesov v záplavových oblastiach atď.
• Vykonať audit stratégií a koncepčných materiálov používaných pri plánovaní investícií vo vodnom hospodárstve. V partnerstve so zainteresovanou verejnosťou, samosprávami a všetkými dotknutými subjektmi zabezpečiť spracovanie modernej a ambicióznej aktualizácie Vodného plánu SR, ako základného dokumentu pre opatrenia na zlepšenie stavu vôd a ich ochranu. Vodný plán bude dopĺňať komplexnú novú Vodnú politiku Slovenska. Nová Vodná politika SR bude založená na princípoch spoločnej vodnej politiky EÚ, na prírode blízkych opatreniach, na najnovších vedeckých poznatkoch a na otvorenej spolupráci, bude spracovaná participatívnym spôsobom so zapojením samospráv, odborníkov, mimovládnych organizácií a verejnosti.
• Prehodnotiť plánované veľké infraštruktúrne projekty s negatívnym dopadom na stav vôd a zastaviť prípravu tých, kde existujú ekologicky, sociálne a ekonomicky lepšie alternatívy zabezpečenia účelu stavby.
• Pri protipovodňových opatreniach je potrebné podporovať opatrenia, ktoré majú okrem ochrany majetku, zdravia a životov občanov pozitívny vplyv aj na biodiverzitu, minimalizáciu rizika sucha a negatívne dôsledky zmeny klímy. Zásahy pri protipovodňových opatreniach musia byť primerané hroziacim škodám, pred ktorými majú ochrániť. V chránených územiach musia byť zásahy podmienené súhlasom orgánu ochrany prírody a musí sa zjednodušiť prístup povodňami sužovaných obcí k finančným zdrojom na protipovodňové opatrenia. V územiach, kde boli v minulosti záplavy a v územiach popri riekach bude zákaz ďalšej výstavby vo všeobecnosti.
• Pri projektoch pozemkových úprav sa musí presadzovať princíp, aby pozemky v okolí vodných tokov získal prednostne štát, resp. aby bolo vlastníctvo usporiadané tak, aby sa umožnila obnova / rozšírenie záplavových území, resp. a aby sa nebránilo obnove riečnych ekosystémov.
• Pri manažmente krajiny a osobitne hospodárení s vodnými zdrojmi je potrebný krajinný / integrovaný prístup, napr. hospodárenie v lesoch nesmie zhoršovať odtokové pomery a eróziu, ktoré bude následne potrebné sanovať drahými vodozádržnými a protipovodňovými opatreniami. Ochrana vodných zdrojov, ochrana a obnova retenčnej kapacity krajiny musí byť integrálnou súčasťou rozhodovania o povolení činností ako v extravilánoch tak aj v intravilánoch a musí byť tiež realizovaná osobitnými opatreniami na prevenciu vzniku a riešenia dôsledkov sucha a ďalších neželaných vplyvov zmeny klímy.