Ministerstvo pôdohospodárstva obchádza partnerov a odsúva riešenie problémov ochrany prírody v lesoch

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR predložilo dnes na rokovanie vlády návrh novely zákona o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku. Zapracovalo do nej aj časť pripravovanej novely zákona o lesoch. Nie však tie časti, ktoré riešia problémy ťažby v chránených územiach, vrátane tzv. náhodnej ťažby. 

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR argumentuje, že chýbajú tie časti pripravovanej novely zákona o lesoch, na ktorých znení sa nedohodlo s envirorezortom a mimovládnymi organizáciami WWF Slovensko, PRALES o.z., SOS/BirdLife Slovensko, VIA IURIS a iniciatívou MY SME LES, ktoré k novele pripravili hromadnú pripomienku.

Nie je to však pravda, mimovládne organizácie po opakovaných rokovaniach s ministerstvom odstránili takmer všetky rozpory (s výnimkou problematiky ochrany pralesov), vrátane úpravy podmienok náhodnej ťažby. Mimovládne organizácie preto považujú takéto konanie ministerstva za obchádzanie partnerov a snahu oddialiť riešenie kontroverznej náhodnej ťažby.
 
Novelu zákona o lesoch predložilo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR do pripomienkového konania v lete minulého roka. Už táto verzia z dielne ministerstva obsahovala sprísnenie podmienok náhodnej ťažby, mimovládne organizácie žiadali tento bod ešte spresniť. V rámci rokovania o hromadnej pripomienke MPRV SR prezentovalo znenie úpravy náhodnej ťažby, ktoré dohodlo s Ministerstvom životného prostredia, čo mimovládne organizácie akceptovali ako dostatočné. Riešenie malo sprísniť podmienky vykonávania náhodnej ťažby a posilniť postavenie orgánu ochrany prírody, ktorý by mal právomoc takúto ťažbu obmedziť alebo zakázať, ak je v rozpore s režimom chráneného územia.

Návrh, ktorý je však dnes predmetom rokovania vlády náhodnú ťažbu vôbec nerieši. Tá pritom umožňuje lesným hospodárom ťažiť drevo i v prísne chránených územiach so zdôvodnením, že je to nevyhnutné na odstránenie dôsledkov lykožrútovej či veternej kalamity.  
 
„Náhodná ťažba je jednou z hlavných príčin, prečo prichádzame o vzácnej staré lesy a pralesy aj v prísne chránených územiach a strácame stanovištia vzácnych živočíchov. Príkladom je tetrov hlucháň, ktorý sa dnes dostal na pokraj vyhynutia práve kvôli ťažbe dreva v starých smrekových lesoch. Slovensko vyzvala na riešenie situácie v lete vo svojom komuniké aj Európska komisia. Žiadala zabezpečiť ochranu hlucháňa pred ťažbou v jeho biotopoch. Ďalšie odďaľovanie riešenia tohto problému je tak i odsúvaním našich medzinárodných záväzkov,“ vysvetľuje Miroslava Plassmann, riaditeľka WWF Slovensko.
 
„Postup ministerstva vyvoláva pochybnosti aj z procesného hľadiska. Každý návrh zákona musí byť predmetom pripomienkového konania. Ak v pripomienkovom konaní nedôjde k odstráneniu rozporov, je potrebné návrh zákona predložiť na rokovanie vlády s rozpormi, aby o rozporoch rozhodla vláda. Túto povinnosť nie je možné obísť tým, že sa na rokovanie vlády predloží „iný“ návrh zákona, ktorý nebol predmetom pripomienkového konania. V tomto prípade však navyše k odstráneniu rozporov ohľadom úpravy náhodnej ťažby došlo, vôbec tak nie je jasné, čo týmto krokom ministerstvo sleduje,“ hovorí Imrich Vozár, právnik VIA IURIS.
 
Rozsah ťažby v slovenských lesoch neustále narastá, ročne sa u nás vyťaží asi 9,5 mil. m³ dreva, pričom za posledné dve dekády sa objem zdvojnásobil. Náhodná ťažba predstavuje dlhodobo polovicu celkovej ročnej ťažby dreva na Slovensku. V roku 2016 bol objem náhodnej (kalamitnej) ťažby 50,3 % z celkovej ťažby dreva. V  národných parkoch sme medzi rokmi 2000-2016 prišli  o 12,2% lesov a v 5. stupni ochrany o 5,5 % lesa.