Žiadame vyhlásiť prírodnú rezerváciu Pralesy Slovenska

Na Slovensku dozrel čas na kľúčové zmeny v spôsobe hospodárenia v lesoch. Vyžaduje si to spoločnosť, meniace sa prírodné podmienky a potreba záchrany pôvodnej biodiverzity i nové zákony (o lesoch a o ochrane prírody). Kľúčové je v prvom rade zabezpečiť bezvýhradnú ochranu našich najstarších lesov. WWF Slovensko a Prales o. z. sa dlhodobo snažia o vyhlásenie prírodnej rezervácie Pralesy Slovenska. Zatiaľ neúspešne. Veríme, že teraz sa situácia zmení.


Mapovanie pralesov Foto: Marián Jasík

Mapovanie slovenských pralesov prebiehalo v rokoch 2009 – 2015 a preukázalo, že sa u nás zachovalo 10 180 ha pralesov a pralesových zvyškov. Z toho je až tretina nechránených alebo nedostatočne chránených (neplatí v nich 5. stupňa ochrany podľa zákona o ochrane prírody) a môžeme o ne kedykoľvek prísť. WWF Slovensko a občianske združenie PRALES sa preto už viac ako dva roky snažia ochrániť ich prostredníctvom vyhlásenia prírodnej rezervácie Pralesy Slovenska. Tá by zahŕňala lokality, ktoré sú vo vlastníctve štátu. Výsledkom rokovaní so štátnym podnikom LESY Slovenskej republiky bol doteraz verejný prísľub, že kým sa nepodarí dosiahnuť dohodu na návrhu rezervácie, nebudú lesníci v lokalitách nijako zasahovať. Sľub LESY SR dodržiavajú, no rokovania o právnej ochrane sa odvtedy výrazne neposunuli.
 
„Privítali sme, že premiér Peter Pellegrini nedávno oznámil, že štátnemu podniku Lesy SR odpustí vláda každoročný povinný odvod vo výške asi 5 mil. eur. Platenie odvodu je jedným z hlavných argumentov, ktorým sa podnik bránil vyhláseniu rezervácie Pralesy Slovenska. Zrušenie odvodu by malo viesť nielen k ochrane pralesov, ale malo by spustiť rozsiahlejšie zmeny v našom lesníckom sektore, ktoré súvisia s meniacimi sa prírodnými podmienkami, klimatickou zmenou a spoločenskými požiadavkami. Pralesy a jadrové zóny národných parkov musia byť bezzásahové a na zvyšnom území národných parkov by sa malo uplatňovať výlučne prírode blízke hospodárenie, ktorého výsledkom sú pestré a zdravé lesy,“ hovorí Miroslava Plassmann, riaditeľka WWF Slovensko.
 
Momentálne návrh na vyhlásenie rezervácie Pralesy Slovenska spracúva Ministerstvo životného prostredia SR v spolupráci s WWF Slovensko a Prales o. z. a pripravuje ho na medzirezortné prerokovanie.


Zatiaľ nechránený prales v Štiavnických vrchoch Foto: Pavol Polák

„Prísna ochrana pralesov je kľúčová pre ochranu pôvodnej biodiverzity. Pralesy sú pre mnohé organizmy ako Noemove archy uprostred mora viac alebo menej premenených lesov. Sú to prírodné laboratória a ich uchovanie je dôležité pre výskum prírodných zákonitostí v lesných ekosystémoch, ktorých poznanie nám umožní zodpovednejšie obhospodarovať lesy,“ hovorí Marián Jasík z občianskeho združenia PRALES.
 
Prvé rezervácie na ochranu pralesov - Dobročský a Badínsky prales boli vyhlásené v roku 1913 práve v snahe zachovať vzácne prírodne lesy ako „prírodné pamiatky pre budúce generácie“. Ďalšie návrhy rezervácií sa objavili až po prvej svetovej vojne. V súčasnosti je na Slovensku prísne chránených (5. stupeň ochrany)  69,1 %  z plochy zmapovaných pralesov (7 313 ha). Zvyšok (3 270 ha, t.j. 30,9 %) nemá ochranu pred ťažbou či zničením. Týka sa to napríklad pralesa v lokalite Zámok v Malých Karpatoch či pralesov v Hrochoťskej doline na Poľane, ktoré sú len v 2. stupni ochrany, alebo lokality Veľký Grič vo Vtáčniku, ktorá nemá žiadnu ochranu. Z pralesa na Drastvici v Štiavnických vrchoch, kde najstaršie duby dosahujú vek viac ako 400 rokov už pre ťažbu ubudlo. Nedostatočnú ochranu majú i mnohé  pralesy v národných parkoch Veľká a Malá Fatra, či NAPANT. V Nízkych Tatrách ide napríklad o pralesy v Lomnistej, Jasenianskej, Vajskovskej doline, okolí Kráľovej hole či o pralesy v Bystrej doline. Tie sú len v 3. stupni ochrany a už mohli byť vyťažené. Chráni ich len nepísaný prísľub Lesov SR a pralesy v Bystrej doline aj súdne rozhodnutie. Dnes tu prebieha výskum, ktorý ukazuje, že v bezzásahovej časti sa masívne obnovuje jedľa biela, ktorá bývala hojnou súčasťou našich prirodzených lesov. Na východnom Slovensku ide napr. o pralesy v lokalitách Kujavy a Marocká hoľa v Slanských vrchoch.
 
Len v porovnaní s rokom 2009, kedy sa mapovanie pralesov začalo, z nich dodnes ubudlo už 163 ha na 33 lokalitách. Ich ochrana prostredníctvom vyhlásenia prírodnej rezervácie je tak pre zachovanie tohto spoločného prírodného dedičstva kľúčová.