Programové vyhlásenie vlády je v oblasti ochrany prírody sklamaním
Masívna ťažba
Organizácie vítajú, že Vláda SR si uvedomuje, že každý štát musí vynaložiť maximálne úsilie na zlepšenie stavu globálneho životného prostredia, aby aj ďalšie generácie mali plnohodnotné prostredie pre život.
Programového vyhlásenia vlády SR však environmentálne organizácie vo viacerých oblastiach sklamalo. Prevažujú v ňom návrhy a prehodnocovania nad konkrétnymi záväzkami.
„Väčšina potrebných systémových zmien v programovom vyhlásení vlády chýba. A aj tá menšia časť, ktorá sa doň dostala, je napísaná všeobecne, až nevykonateľne. Na splnenie bodu z vyhlásenia bude niekedy stačiť, že sa pripraví návrh legislatívy, ktorý ani nemusí byť schválený. Na praktickú ochranu prírody rezort životného prostredia rezignoval. To je prax, ktorá v ochrane prírody trvá desaťročia. Presne kvôli tomuto na Slovensku vymierajú druhy,“ povedal Jozef Ridzoň zo SOS/BirdLife Slovensko.
Rovnaký názor majú i zástupcovia ďalších organizácii. „Očakávali sme, že vláda, ktorá sľubuje reformy, presadí aj dlho očakávane zmeny v oblasti ochrany životného prostredia. Programové vyhlásenie vlády však neobsahuje dôležité opatrenia v kľúčových oblastiach, ako je reforma správy chránených území, zabezpečenie bezzásahovosti a prírodných procesov na určenej výmere územia, ochranu najstarších prirodzených lesov, ani zlepšovanie stavu vôd a revitalizáciu vodných tokov a záplavových území,“ hovorí Miroslava Plassmann, riaditeľka WWF Slovensko.
Aj Karol Kaliský z Iniciatívy MY SME LES poukazuje na nedostatky vo vzťahu k reforme národných parkov, čo môže ich existenciu ohroziť, a na to, že vo vyhlásení chýba cieľový podiel bezzásahových území, ktoré by mali predstavovať aspoň 5% územia Slovenska. „V listoch sme poukázali na skutočnosť, že využívanie lesov na Slovensku v súčasnej podobe nie je dlhodobo udržateľné. Navrhli sme napr. zabezpečiť ochranu pralesov ako najvýznamnejšieho prírodného dedičstva našej krajiny či záchranu prirodzených horských lesov, v ktorých žije ohrozený hlucháň. A aj sprísnenie podmienok v ochranných lesoch s dôležitými mimoprodukčnými funkciami či obmedzenie ťažby v hniezdnom období vtáctva.“
V spoločnom liste ministrovi životného prostredia SR upozornili organizácie na to, že je najvyšší čas odstrániť dvojkoľajnosť v správe chránených území a zabezpečiť, aby tieto územia, osobitne národné parky, konečne spravovali organizácie ochrany prírody. PVV naznačuje snahu zmeniť dnešný systém, ale nehovorí jasne, že štátne pozemky v chránených územiach bude spravovať štátna ochrana prírody. („Vláda zabezpečí jednotnú správu chránených území pod MŽP SR a zváži právnu subjektivitu správ národných parkov.“)
Aj v prípade požiadavky na zabezpečenie bezzásahovosti na dostatočne veľkom území, nie sú sľuby vlády konkrétne a ambiciózne. Vyhlásenie hovorí, že ministerstvo „navrhne zonáciu národných parkov“ pričom „rozsah zón bez ľudských zásahov bude totožný s 5. stupňom ochrany prírody a bude tvoriť najmenej 50 % rozlohy.“ Tento sľub nestačí na zabezpečenie dostatočného rozsahu bezzásahového územia („5 % pre divočinu“). Zonácia je náročný a dlhodobý proces, ktorý však nezabezpečí ochranu pre zásahmi pre všetky najvzácnejšie územia, ako sú napr. pralesy Slovenska.
Progresívnejšie je vyhlásenie v oblasti ochrany vôd, no i tu ide prevažne o sľuby, nie o konkrétne záväzky. Vláda hovorí, že „navrhne“ politiku, ktorá „zabezpečí postupné obnovenie poškodených vodných útvarov“, nie že bude obnovovať poškodené útvary. Hovorí, že „sa zameria na obnovu prirodzených záplavových území a revitalizáciu tokov“, nie že bude tieto územia obnovovať. Nejasný je zámer v oblasti malých vodných elektrární, kedy vláda hovorí, že „zabezpečí prehodnotenie rozsahu plánovaných malých vodných elektrární“. Konkrétnym záväzkom, ktorý treba oceniť je, že vláda chce zrušiť plánované vodné diela Slatinka, Tichý potok, Ipeľ a výstavbu ropovodu cez Žitný ostrov.
V oblasti poľnohospodárstva je pozitívne, že vláda chce využiť „všetky dostupné prostriedky“ na ekologizáciu poľnohospodárstva, vodozádržné projekty, biopásy, diverzifikáciu plodín, opatrenia proti erózii a zhutňovaniu pôdy. Opäť však až čas ukáže, nakoľko sa sľuby vláde podarí premietnuť aj do praxe.
Obavy vyvoláva i to, ako chce vláda riešiť kompetencie na úseku životného prostredia. Programové vyhlásenie nehovorí o špecializovanej štátnej správe pod gesciou MŽP SR. Naopak plány "zlúčiť odbory starostlivosti o životné prostredie a pozemkovo-lesné odbory" a "vytvoriť nezávislú lesnícku kontrolu", vyvolávajú skôr obavy z ďalšieho znižovania kompetencií orgánov ochrany životného prostredia napr. vo vzťahu ku kontrole hospodárenia v lesoch.
