Chovateľ oviec: S vlkom sa dá žiť, ale treba spojiť sily a pomôcť farmárom s ochranou stád a pri náhradách škôd | WWF

Chovateľ oviec: S vlkom sa dá žiť, ale treba spojiť sily a pomôcť farmárom s ochranou stád a pri náhradách škôd



Posted on 03 November 2020
Salaš Oravská Polhora využíva na ochranu oviec kombináciu opatrení: – elektrický ohradník, pes a najmä zodpovedný pastiera. Farmár A. Kozák zo salaša však hovorí, že najlepšie by pomohli mobilné prístrešky pre ovce na noc. Foto: Salaš Oravská Polhora
Salaš Oravská Polhora využíva na ochranu oviec kombináciu opatrení: – elektrický ohradník, pes a najmä zodpovedný pastiera. Farmár A. Kozák zo salaša však hovorí, že najlepšie by pomohli mobilné prístrešky pre ovce na noc. Foto: Salaš Oravská Polhora
© Salaš Oravská Polhora
Anton Kozák z Oravskej Polhory sa ovčiarstvu venuje šesť rokov a ako hovorí: „vlk a medveď sú každoročnými návštevníkmi našich oviec“. Napriek tomu však na šelmy nezanevrel. „S vlkom sa dá žiť v symbióze, je to krásne zviera, ktoré patrí do prírody,“ hovorí pán Kozák. „Na ľudí neútočí, no ohrozuje naše stáda. Pomohlo by, keby ministerstvo životného prostredia a ministerstvo pôdohospodárstva spojili sily a pomohli farmárom.“ V prvom rade by farmári potrebovali pomoc so zabezpečením  ochrany oviec. A podľa pána Kozáka je dôležité tiež znížiť byrokraciu pri žiadosti o náhradu škody či upraviť výšku náhrad za strhnuté ovce.

Tento týždeň sa začal na Slovensku lov vlka. Pracovná komisia na ministerstva poľnohospodárstva a rozvoja vidieka povolila lov 50 vlkov v čase od 1.11. 2020 do 15.1. 2021. Proti lovu vlka spísalo otvorenú výzvu 31 ochranárskych organizácií, ktorú podporilo viac ako 50-tisíc občanov. Rovnaký názor malo i ministerstvo životného prostredia a Štátna ochrana prírody SR. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka rozhodnutie o love vlka obhajuje s tým, že populácia vlka u nás nie je ohrozená, zato ohrozená je budúcnosť ovčiarstva.


Salaš Oravská Polhora využíva na ochranu oviec kombináciu opatrení – elektrický ohradník, pes a najmä zodpovedného pastiera. Farmár A. Kozák však hovorí, že najlepšie by pomohli mobilné prístrešky chrániace ovce v noci. Foto: Salaš Oravská Polhora

Prístrešky, ohradníky, dobrý pastier a pes

Vlci minulé roky navštevovali stáda Antona Kozáka najmä na jeseň, keď učili mláďatá loviť. Tento rok prišli však už na jar a strhli sedem oviec. Nakoniec však tento rok, zdá sa, nebude ten najhorší. Od jari už pán Kozák škody na ovciach nemal, a to vďaka kombinácii viacerých opatrení – elektrického ohradníka, pastierskych psov a najmä dobrého a zodpovedného pastiera.

Počas leta pribudol na pastvinách Antona Kozáka elektrický ohradník, ktorý chráni ovce počas noci. Spĺňa dôležité pravidlá. „Elektrický ohradník by mal byť vysoký 120 -130 cm, aby ho vlk nepreskočil a spodné lanko by malo byť vo výške 25 cm, aby ho ani nepodliezol. A medzi nimi by mali byť ďalšie dve lanká," vysvetľuje Jerguš Tesák, odborník na veľké šelmy z WWF Slovensko. A dodáva, že ohradník musí byť i dosť veľký a s pevnými stĺpmi, pretože medveď či vlk môže ovce vystrašiť, zahnať do kúta a tie nekvalitný ohradník môžu zvaliť samé. Ohradník a jeho montáž vyhral pán Kozák v súťaži WWF Slovensko v rámci projektu LIFE Eurolargecarnivores.


Pán Anton Kozák chová ovce pri Oravskej Polhore už viac ako šesť rokov, farma ponúka i výrobky z mlieka - žinčicu, bryndzu či syry. Foto: WWF Slovensko

Ohradníku sme sa potešili, je pre nás dôležitý, lebo pasieme na pasienkoch ďalej v horách, ale samotný ohradník ovce pred vlkom či medveďom neochráni. Naše ovce chráni kombinácia opatrení - ohradník, pastiersky pes a predovšetkým dobrý pastier. Tento rok máme zodpovedného pastiera. Keď počuje v noci brechať psov, tak vstane a so svetlom vyjde von. Ak treba, zapáli petardu a takto odoženie vlkov i medveďov. Zľaknú sa a zvyčajne sa potom pár dní neukážu.“ Nájsť dobrého pastiera je však náročné. Na spoločenskom rebríčku je pastierstvo podradná práca, no v skutočnosti je veľmi ťažká a odborná, hovorí pán Kozák. A jedným dychom dodáva, že, problém s vlkmi či medveďmi by podľa neho úplne vyriešilo to, keby farmárom boli poskytnuté dočasné prístrešky na prenocovanie oviec.

Mnohí farmári dnes pasú ovce v blízkosti obydlí a na noc ich zatvárajú do maštalí, kde sú pred vlkmi ochránené. Farmárom, ktorí pasú ďaleko v horách, by takúto ochranu zabezpečili dočasné mobilné, napr. kovové montované, prístrešky pre ochranu oviec počas noci.

Škody na ovciach a škody v lesoch

Veľkou pomocou by bolo podľa pána Kozáka tiež zníženie administratívy spojenej s preplácaním škôd za strhnuté ovce a vyššie náhrady za ne, ktoré by odrážali to, že so zabitou ovcou prichádza farmár i o zisk z produkcie mlieka a výrobkov z neho. Dnes musí farmár absolvovať niekoľko obhliadok a potrebuje viacero potvrdení - od okresného úradu, starostu obce, Štátnej ochrany prírody SR, veterinárov či poľovného združenia. Ak medveď zabije jednu či dve ovce, veľa farmárov takúto škodu ani nehlási, námaha a stratený čas za to nestojí. „Prečo stále farmáčime? Možno preto, že sme tvrdohlaví, chytili sme sa tejto roboty a nechceme sa vzdať. Ale, popravde, neviem, koľko vydržíme,“ konštatuje Anton Kozák.


V súčasnosti sa rokuje o reforme poľnohospodárskej politiky. Urobme všetko preto, aby sa prijali opatrenia, ktoré nám pomôžu predísť škodám na poľnohospodárskych plodinách a aby farmári dostali adekvátnu podporu. Zabíjanie vlkov nie je riešenie.

Sústreďme sa na pomoc farmárom, nie na lov vlka

„Sústreďme energiu na pomoc farmárom, nie na zabíjanie vlkov,“ hovorí riaditeľka WWF Slovensko Miroslava Plassmann a dodáva: „Vlk bol vždy súčasťou našej prírody, je to sanitár lesa a nádherné plaché zviera – ozdoba Slovenska. Vlk si zaslúži, aby bol na Slovensku celoročne chránený a farmári si zaslúžia vyššiu podporu od štátu, tak ako to je v iných krajinách.“

M. Plassmann upozorňuje, že niektoré krajiny pomáhajú farmárom s ochranou oviec, napríklad i v Čechách môžu požiadať o dotácie na elektrické ohradníky, psov či košiare. A dodáva, že ak hovoríme  o škodách, ktoré spôsobí vlk farmárom, musíme povedať i to, že raticová zver spôsobuje ročne škody v miliónoch eur na lesných porastoch. V prípade škôd na poľnohospodárskych porastoch je to dokonca ročne takmer 20 miliónov eur. „V súčasnosti sa rokuje o reforme poľnohospodárskej politiky. Urobme všetko preto, aby sa prijali opatrenia, ktoré umožnia predchádzať týmto škodám a farmári dostali adekvátnu podporu od štátu. Zabíjanie vlkov nie je riešenie, naopak, je to veľká strata pre prírodu i pre nás všetkých,“ hovorí Miroslava Plassmann.

Andrea Settey Hajdúchová, WWF Slovensko


 

 

Salaš Oravská Polhora využíva na ochranu oviec kombináciu opatrení: – elektrický ohradník, pes a najmä zodpovedný pastiera. Farmár A. Kozák zo salaša však hovorí, že najlepšie by pomohli mobilné prístrešky pre ovce na noc. Foto: Salaš Oravská Polhora
Salaš Oravská Polhora využíva na ochranu oviec kombináciu opatrení: – elektrický ohradník, pes a najmä zodpovedný pastiera. Farmár A. Kozák zo salaša však hovorí, že najlepšie by pomohli mobilné prístrešky pre ovce na noc. Foto: Salaš Oravská Polhora
© Salaš Oravská Polhora Enlarge