Ochranári a priestoroví plánovači sa spojili, aby zlepšili ochranu migračných koridorov šeliem
Pre migrujúce zvieratá môže byť bariérou aj rozsiahla otvorená krajina bez možnosti ukryť sa.
Ochrana migračných trás veľkých šeliem je kľúčová pre ich prežitie v prírode. Migračné koridory treba poznať a chrániť v celej dĺžke a naprieč krajinami. To je cieľ projektu ConnectGREEN, v rámci ktorého práve prebieha mapovanie v teréne. Výsledkom projektu bude databáza migračných trás a opatrení pre ich ochranu i učebné materiály pre študentov priestorového plánovania.
Mapovanie migračných trás aktuálne prebieha v území v pôsobnosti správ CHKO Kysuce, CHKO Strážovské vrchy, CHKO Cerová vrchovina a NP Malá Fatra. Súbežne sa mapuje na opačnej strane hranice - v CHKO Beskydy na Morave a v NP Bükk v Maďarsku. Ďalšie mapované územia sú v Rumunsku, Srbsku a na Ukrajine.
„Cieľom je poznať a chrániť migračné trasy šeliem naprieč celými Karpatmi. Pohorie patrí v Európe medzi najzachovalejšiu divočinu. Žijú tu najväčšie populácie medveďa, vlka či rysa a je našou spoločnou zodpovednosťou udržať medzi týmito populáciami prepojenie. Môže sa to zdať ako prehnane veľké územie, ale šelmy majú putovanie v génoch. Presúvajú sa pri hľadaní potravy, partnerov či nových teritórií pre samostatný život. Aj na Slovensku máme zdokumentované príbehy šeliem migrujúcich stovky kilometrov naprieč Karpatmi,“ hovorí Miroslava Plassmann, riaditeľka WWF Slovensko.
Slovenským rekordérom je medveď Iwo, ktorý prešiel z Vysokých Tatier krížom cez Slovensko do maďarského národného parku Aggtelek a späť do národného parku Bieščady na poľsko-slovensko-ukrajinských hraniciach. A pokračoval ďalej, až ku hraniciam s Rumunskom. Pri migrácií preplával Váh i priehradu Domaša, prekonal diaľnice i železnicu, obchádzal zastavané územia.
A práve výstavba ciest, rozširovanie zástavby v obciach či rozvoj rekreačných areálov sú najväčšie hrozby pre migráciu zvierat. Výstavba mení chránené územia na izolované ostrovy, medzi ktorými sa živočíchy dokážu len s ťažkosťami presúvať.
Dĺžka diaľnic a rýchlostných ciest u nás od roku 1995 narástla štvornásobne. Rozsah zastavaného územia sa zdvojnásobil a zástavba spolu s poľnohospodárskymi plochami pokrýva viac ako polovicu Slovenska*.
„Mnohé z migračných koridorov sa nachádzajú v územiach, kde platí iba prvý stupeň ochrany prírody. Z laického pohľadu nejde o vzácne územia s výskytom chránených druhov živočíchov. Často sú to pasienky, orná pôda, medze či zarastené plochy. Tieto miesta však zohrávajú kľúčovú úlohu pri dlhodobej ochrane šeliem. Ak živočíchy izolujeme len v chránených územiach, môže to ohroziť výmenu génov medzi populáciami a prežitie šeliem v území. Preto je nevyhnutné, aby boli v krajinách nastavené pravidlá a zákony, ktoré zohľadňujú potreby ochrany ekologickej konektivity, sú postavené na odborných znalostiach a zlaďujú záujmy všetkých strán v dotknutom území,“ hovorí Ján Kadlečík zo Štátnej ochrany prírody SR.
Preto ConnectGREEN spája ochranárov a priestorových plánovačov. Na Slovensku je to Štátna ochrana prírody SR, WWF, Slovenská agentúra životného prostredia a SPECTRA Centrum excelencie EÚ Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Cieľom je vytvoriť mapy migračných trás a kritických miest, kde sú ohrozené či narušené. A databázu návrhov riešení pre ich ochranu a lepšiu identifikáciu. Výsledkom projektu budú i online učebné materiály pre študentov priestorového plánovania na STU.
„Súčasná legislatíva v oblasti plánovania nie je ideálna, keďže nám napr. úplne chýba zákon o krajinnom plánovaní, ktoré je jedným z troch hlavných pilierov priestorového plánovania. V procesoch územného plánovania, ktoré má u nás najsilnejšie postavenie, sa často stáva, že potreba ochrany biokoridorov je podriadená iným záujmom v území. To často končí prerušením biokoridoru a stratou migračnej trasy. Na druhej strane, aj súčasný zákon o územnom plánovaní má nástroje, ktoré možno využiť pre ochranu biokoridov, bohužiaľ, v praxi sa často nevyužívajú. Výsledkom našej práce preto budú i návrhy na skvalitnenie legislatívy, ale i prehľad nástrojov, ktoré majú už dnes v rukách obce, štátna správa či investori, ak by ich chceli využiť v záujme ochrany migračných trás zvierat. Pri kvalitnom priestorovom plánovaní sa môžeme problémom s vytváraním bariér vopred vyhnúť a nemusíme situáciu dodatočne zachraňovať drahými zmierňujúcimi opatreniami,“ hovorí Vladimír Ondrejička zo SPECTRA Centre excelencie EÚ.
Aktuálne mapovanie potvrdzuje, že ochrana migračných trás šeliem je horúca téma. Na Kysuciach už zostávajú posledné funkčné koridory. A mapovatelia zo všetkých území hlásia nový fenomén – v krajine pribúdajú ploty okolo pozemkov, pasienkov, polí či rekreačných rezortov. “Mapovanie” priestorových plánovačov zase naznačuje, že v legislatíve sme pozadu napr. i za Českou republikou, ktorá biokoridorom priznáva vyššiu ochranu a presne definuje, aké činnosti tu nemajú miesto.
Projekt ConnectGREEN sa realizuje v rokoch 2018- 2021, finálne dokumenty a mapy by mali byť hotové budúci rok. Projekt je spolufinancovaný z prostriedkov EÚ (ERDF, IPA).
__________________________
*migráciu šeliem nelimituje len výstavba, ale aj rozsiahle poľnohospodárske plochy bez možnosti úkrytu, ktoré sú tiež považované za bariéry pre migráciu. V roku 1994 tvorili podľa MŽP SR poľnohospodárske pozemky a zastavané plochy 52,5 % územia Slovenska, v roku 2018 to bolo 53,4 %, pričom rozsah zastavaného územia sa rozšíril z 1284,63 km2 (2,6 % Slovenska) na 2402,66 km2 (4,9 %).
Mapovanie migračných trás aktuálne prebieha v území v pôsobnosti správ CHKO Kysuce, CHKO Strážovské vrchy, CHKO Cerová vrchovina a NP Malá Fatra. Súbežne sa mapuje na opačnej strane hranice - v CHKO Beskydy na Morave a v NP Bükk v Maďarsku. Ďalšie mapované územia sú v Rumunsku, Srbsku a na Ukrajine.
„Cieľom je poznať a chrániť migračné trasy šeliem naprieč celými Karpatmi. Pohorie patrí v Európe medzi najzachovalejšiu divočinu. Žijú tu najväčšie populácie medveďa, vlka či rysa a je našou spoločnou zodpovednosťou udržať medzi týmito populáciami prepojenie. Môže sa to zdať ako prehnane veľké územie, ale šelmy majú putovanie v génoch. Presúvajú sa pri hľadaní potravy, partnerov či nových teritórií pre samostatný život. Aj na Slovensku máme zdokumentované príbehy šeliem migrujúcich stovky kilometrov naprieč Karpatmi,“ hovorí Miroslava Plassmann, riaditeľka WWF Slovensko.
Slovenským rekordérom je medveď Iwo, ktorý prešiel z Vysokých Tatier krížom cez Slovensko do maďarského národného parku Aggtelek a späť do národného parku Bieščady na poľsko-slovensko-ukrajinských hraniciach. A pokračoval ďalej, až ku hraniciam s Rumunskom. Pri migrácií preplával Váh i priehradu Domaša, prekonal diaľnice i železnicu, obchádzal zastavané územia.
A práve výstavba ciest, rozširovanie zástavby v obciach či rozvoj rekreačných areálov sú najväčšie hrozby pre migráciu zvierat. Výstavba mení chránené územia na izolované ostrovy, medzi ktorými sa živočíchy dokážu len s ťažkosťami presúvať.
Dĺžka diaľnic a rýchlostných ciest u nás od roku 1995 narástla štvornásobne. Rozsah zastavaného územia sa zdvojnásobil a zástavba spolu s poľnohospodárskymi plochami pokrýva viac ako polovicu Slovenska*.
„Mnohé z migračných koridorov sa nachádzajú v územiach, kde platí iba prvý stupeň ochrany prírody. Z laického pohľadu nejde o vzácne územia s výskytom chránených druhov živočíchov. Často sú to pasienky, orná pôda, medze či zarastené plochy. Tieto miesta však zohrávajú kľúčovú úlohu pri dlhodobej ochrane šeliem. Ak živočíchy izolujeme len v chránených územiach, môže to ohroziť výmenu génov medzi populáciami a prežitie šeliem v území. Preto je nevyhnutné, aby boli v krajinách nastavené pravidlá a zákony, ktoré zohľadňujú potreby ochrany ekologickej konektivity, sú postavené na odborných znalostiach a zlaďujú záujmy všetkých strán v dotknutom území,“ hovorí Ján Kadlečík zo Štátnej ochrany prírody SR.
Preto ConnectGREEN spája ochranárov a priestorových plánovačov. Na Slovensku je to Štátna ochrana prírody SR, WWF, Slovenská agentúra životného prostredia a SPECTRA Centrum excelencie EÚ Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Cieľom je vytvoriť mapy migračných trás a kritických miest, kde sú ohrozené či narušené. A databázu návrhov riešení pre ich ochranu a lepšiu identifikáciu. Výsledkom projektu budú i online učebné materiály pre študentov priestorového plánovania na STU.
„Súčasná legislatíva v oblasti plánovania nie je ideálna, keďže nám napr. úplne chýba zákon o krajinnom plánovaní, ktoré je jedným z troch hlavných pilierov priestorového plánovania. V procesoch územného plánovania, ktoré má u nás najsilnejšie postavenie, sa často stáva, že potreba ochrany biokoridorov je podriadená iným záujmom v území. To často končí prerušením biokoridoru a stratou migračnej trasy. Na druhej strane, aj súčasný zákon o územnom plánovaní má nástroje, ktoré možno využiť pre ochranu biokoridov, bohužiaľ, v praxi sa často nevyužívajú. Výsledkom našej práce preto budú i návrhy na skvalitnenie legislatívy, ale i prehľad nástrojov, ktoré majú už dnes v rukách obce, štátna správa či investori, ak by ich chceli využiť v záujme ochrany migračných trás zvierat. Pri kvalitnom priestorovom plánovaní sa môžeme problémom s vytváraním bariér vopred vyhnúť a nemusíme situáciu dodatočne zachraňovať drahými zmierňujúcimi opatreniami,“ hovorí Vladimír Ondrejička zo SPECTRA Centre excelencie EÚ.
Aktuálne mapovanie potvrdzuje, že ochrana migračných trás šeliem je horúca téma. Na Kysuciach už zostávajú posledné funkčné koridory. A mapovatelia zo všetkých území hlásia nový fenomén – v krajine pribúdajú ploty okolo pozemkov, pasienkov, polí či rekreačných rezortov. “Mapovanie” priestorových plánovačov zase naznačuje, že v legislatíve sme pozadu napr. i za Českou republikou, ktorá biokoridorom priznáva vyššiu ochranu a presne definuje, aké činnosti tu nemajú miesto.
Projekt ConnectGREEN sa realizuje v rokoch 2018- 2021, finálne dokumenty a mapy by mali byť hotové budúci rok. Projekt je spolufinancovaný z prostriedkov EÚ (ERDF, IPA).
__________________________
*migráciu šeliem nelimituje len výstavba, ale aj rozsiahle poľnohospodárske plochy bez možnosti úkrytu, ktoré sú tiež považované za bariéry pre migráciu. V roku 1994 tvorili podľa MŽP SR poľnohospodárske pozemky a zastavané plochy 52,5 % územia Slovenska, v roku 2018 to bolo 53,4 %, pričom rozsah zastavaného územia sa rozšíril z 1284,63 km2 (2,6 % Slovenska) na 2402,66 km2 (4,9 %).
Pre migrujúce zvieratá môže byť bariérou aj rozsiahla otvorená krajina bez možnosti ukryť sa.
Plotov v krajine pribúda, potvrdzuje mapovanie.
Mapovanie - zver na biokoridoroch.
Významnou migračnou bariérou sú cesty.
Mapovanie migračných trás - stopy rysa na biokoridore.
