Na Muránskej planine sa práve rozhoduje o osude nášho najcennejšieho prírodného dedičstva | WWF

Na Muránskej planine sa práve rozhoduje o osude nášho najcennejšieho prírodného dedičstva



Posted on 02 July 2020
Národný park Muránska planina
© Jergus Tesak / WWF Slovakia
Ako sa vláda postaví k návrhu zonácie Národného parku Muránska planina, ktorý napĺňa jej vlastné programové vyhlásenie, bude precedensom i pre ďalšie chránené územia. Na Muránskej planine sa rozhoduje aj o osude nášho najcennejšieho prírodného dedičstva - našich deviatich národných parkov. Namiesto ďalších diskusií o prísnejšej ochrane treba urobiť krok vpred a podporiť rozvoj regiónov v spojení s národnými parkami.
 
Muránska planina by mohla byť prvým národným parkom na Slovensku, ktorý by spĺňal platný zákon o ochrane prírody a krajiny a smeroval k naplneniu medzinárodných kritérií IUCN. Návrh zonácie tohto národného parku totiž predpokladá, že by bezzásahová A zóna predstavovala 50 % rozlohy parku.
Za tento odborný návrh z dielne Štátnej ochrany prírody SR sa ešte pred dvoma týždňami postavil minister životného prostredia Ján Budaj a s ním minister pôdohospodárstva Ján Mičovský. Ten má pod sebou štátny podnik Lesy SR, spravujúci rozhodujúcu časť budúcich prísne chránených zón (až 93% budúcej zóny A sa nachádza na pozemkoch v správe štátnych lesov). Dnes už však minister Mičovský hovorí, že kompromisom môže byť A zóna na rozlohe od 18 do 50 %.
 
To, aký postoj zaujme vláda k návrhu zonácie NP Muránska planina ukáže, či sľuby o zmene prístupu k životnému prostrediu neboli len prázdne slová. Vláda totiž v programovom vyhlásení deklarovala, že navrhne zonáciu národných parkov s viac ako 50 % územia bez zásahov človeka. A minister životného prostredia SR Ján Budaj návrhom zonácie spĺňa aj sľub, ktorý strana OĽANO dala voličom vo svojom volebnom programe.  
 
Je najvyšší čas, prestať dookola diskutovať o tom, či potrebujeme prísnejšie chrániť životné prostredie. Spoločnosť dala už viac raz najavo, že ochrana našej prírody je pre ňu dôležitá a táto vláda jej poskytla nádej, že sa situácia konečne zmení. Namiesto ďalších diskusii by tak vláda mala urobiť krok vpred a zamerať sa na programy rozvoja regiónov a pracovných príležitostí naviazaných na existenciu národného parku, ktoré tiež sľubuje podporovať vo vládnom programe,” povedala Miroslava Plassmann, riaditeľka WWF Slovensko. 
 
Ide predovšetkým o programy rozvoja regiónu na báze mäkkého turizmu, rozvoj ponuky pre návštevníkov založenej na tradíciách a lokálnych produktoch, malých rodinných fariem s ubytovaním, rodinných podnikov v poľnohospodárstve a spracovaní poľnohospodárskej produkcie, čo prinesie do regiónu nové možnosti zamestnania. Potenciál pre miestnu zamestnanosť má aj spracovanie dreva vyťaženého prírode blízkym spôsobom na miestnych pílach a jeho využitie v miestnych firmách pri výrobe konečných produktov, napr. nábytku. Významná časť dreva, ktoré sa dnes na Muránskej planine vyťaží, končí ako surovina mimo región, kde sa ďalej ekonomicky zhodnocuje bez ziskov pre miestnych ľudí.
 
Ak sa tento projekt vláde podarí, prosperovať môže región i príroda. “Zonácia národného parku je nástroj, ktorý nastaví jasné pravidlá pre všetkých. Územia s najvyššou hodnotou nie sú dostatočne chránené a dnes tvoria len malé a izolované ostrovčeky uprostred hospodársky využívaného územia. Na ich ochranu je potrebné vytvoriť kompaktnú a čo najmenej fragmentovanú jadrovú zónu divočiny s vylúčením akýchkoľvek úmyselných zásahov človeka, kde bude rozhodovať len samotná príroda. Len vtedy môže ktorýkoľvek národný park plniť svoju primárnu funkciu, ktorou je zachovanie vzácnej prírody a ochrana prírodných procesov pre súčasné aj budúce generácie,” hovorí Karol Kaliský z iniciatívy My sme les.
 
WWF Slovensko i My sme les sa obávajú, že ak sa zonáciu Muránskej planiny s viac ako 50 % územia bez zásahov človeka nepodarí prijať, bude to výsmech doterajších legislatívnych snáh a ohrozená je budúcnosť tohto i ďalších národných parkov na Slovensku. Platný zákon o ochrane prírody a krajiny totiž hovorí, že ak národné parky prejdú zonáciou, tak bezzásahová „zóna A sa spravidla ustanoví najmenej na polovici územia parku“. A Envirostratégia 2030, ktorú schválila Vláda SR 27. 2. 2019 hovorí, že “v národných parkoch budú bezzásahové územia tvoriť 50% celkovej rozlohy národného parku do roku 2025 a 75% tejto rozlohy do roku 2030.
Národný park Muránska planina
© Jergus Tesak / WWF Slovakia Enlarge