Cena plastov neodráža dopady na spoločnosť a životné prostredie. WWF volá po globálnej dohode o plastovom odpade.
plastový odpad na pláži v Muncare v Indonézii.
Skutočné náklady plastov pre spoločnosť sú najmenej desaťkrát vyššie ako trhové ceny tých novovyrobených. Vyplýva to z dnes zverejnenej štúdie „Plasty: skutočná cena pre spoločnosť, životné prostredie a ekonomiku“, ktorú pre WWF vypracovali analytici zo spoločnosti Dalberg.
WWF ju zverejňuje pri príležitosti práve prebiehajúceho kongresu IUCN (Svetová únia ochrany prírody), ktorý sa venuje aj dopadom plastového odpadu na životné prostredie.
Ľudia na celom svete vyprodukujú ročne viac ako 200 miliónov ton plastového odpadu1. Toto množstvo zodpovedá zhruba 523 biliónom plastových slamiek, ktoré by obopli celú planétu Zem približne 2,8 milióna ráz, ak by sme ich spojili jednu za druhou. Až 41 percent z tohto odpadu neskončí v kontrolovanom zbere, ale zhorí na veľkých neriadených skládkach, alebo skončí voľne v prírode. Len v oceánoch ročne pribudne 11 miliónov ton plastov.
Výroba, spotreba a likvidácia plastov majú teda významný negatívny vplyv na spoločnosť, životné prostredie a hospodárstvo a tieto vplyvy nie sú v súčasnosti zahrnuté v ich cene. Za každý dolár, ktorý výrobcovia zaplatia za plast, zaplatia vlády a spoločnosť najmenej desaťkrát toľko, aby napravili negatívne vplyvy.
Celospoločenské náklady na plasty vyrobené v roku 2019 odhadli analytici na 3700 miliárd amerických dolárov2, čo je viac ako HDP Indie. Autori štúdie pritom upozorňujú, že ide o konzervatívny výpočet a ak nebudeme konať, budú náklady rásť. Ak sa neudejú zásadné zmeny v spôsobe akým produkujeme plasty a ako nakladáme s plastovým odpadom, do roku 2040 totiž dôjde k zdvojnásobeniu výroby. V prípade plastov vyrobených v roku 2040 tak odhaduje štúdia WWF od spoločnosti Dalberg nárast nákladov na riešenie negatívnych dôsledkov na dvojnásobok, teda na 7100 miliárd amerických dolárov. To zodpovedá 85 percentám svetových výdavkov na zdravotníctvo v roku 2018 a je to suma vyššia ako HDP Nemecka, Kanady a Austrálie v roku 2019 dohromady. Množstvo plastového odpadu, ktoré v roku 2040 skončí v oceáne bude 29 miliónov ton.
„Prvý raz vidíme vyčíslenie niektorých nezapočítaných nákladov, ktoré pre spoločnosť predstavuje znečistenie plastmi. Toto bremeno je príliš ťažké pre ľudí aj pre životné prostredie. A zdá sa, že situácia sa nezlepšuje, zatiaľ čo odhodlanie riešiť problém je veľké. Potrebujeme zmluvu OSN o plastovom znečistení, ktorá spojí vlády, výrobcov a spotrebiteľov pri dosahovaní jasných cieľov pre znižovanie, zber a recykláciu plastov a podporu udržateľných alternatív, aby sa do roku 2030 zastavilo znečisťovanie životného prostredia plastovým odpadom,“ hovorí Marco Lambertini, generálny riaditeľ WWF International.
Cieľom globálnej dohody by podľa WWF malo byť zastavenie znečisťovania morí a oceánov plastovým odpadom do roku 2030. Plastová kríza je medzinárodný problém, preto by dohoda mala určovať národné a nadnárodné ciele pre redukciu odpadu a cirkulárnu ekonomiku, ale aj podporiť výskum a vytvoriť finančné aj technické nástroje na rozšírenie najlepších riešení v oblasti nakladania s plastovým odpadom naprieč krajinami sveta. S cieľom riešiť plastovú krízu na globálnej úrovni WWF spustila petíciu #StopPlasticPollution, ktorú podpísali už vyše dva milióny ľudí a je najväčšou petíciou v 60-ročnej histórii tejto ochranárskej organizácie. Volanie po prijatí globálnej dohody postupne získalo podporu väčšiny členských štátov OSN, po minulotýždňovej konferencií ministrov OSN o znečistení morí plastami, ktorá sa konala v Ženeve (1.9.-2.9.), je to už 119 krajín. Prijatie zmluvy podporuje aj vyše 75 svetových firiem a najväčšie finančné inštitúcie. WWF vyzýva, aby sa rozhovory o právne záväznej globálnej zmluve o znečistení oceánov plastmi začali na 5. zasadnutí Zhromaždenia OSN o životnom prostredí vo februári 2022.
Niekoľko ďalších faktov zo štúdie:
● V priebehu celého životného cyklu je plast zodpovedný za produkciu 1,8 miliardy ton emisií skleníkových plynov ročne. To je viac ako ročné emisie z leteckej a lodnej dopravy dohromady. Ak by plast bol krajinou, bol by piatym najvyšším producentom emisií na svete.
● Plast pritom prispieva ku klimatickej kríze na viacerých frontoch – na jednej strane pri produkcii, na druhej pri spracovaní odpadu, no v neposlednom rade môže plastový odpad a mikroplasty z neho prispievať k zhoršovaniu schopnosti oceánom pohlcovať CO2 z atmosféry. Oceány pritom patria k najväčší prírodným pohlcovačom CO2.
● Zhruba 500 000 až 1 milión ton plastového odpadu, ktorý každoročne pribudne v moriach a oceánoch, predstavujú rybárske siete, ktoré sú veľkou hrozbou aj pre faunu. Tieto rybárske zariadenia sú zodpovedné za tisíce úmrtí morských živočíchov ročne.
● Dopady na životné prostredie a ľudské zdravie sú navyše nerovnomerne rozdelené a výraznejšie ich znášajú menej rozvinuté krajiny a chudobné komunity, a to aj vzhľadom na objem plastového odpadu exportovaného z bohatých krajín do takých, ktoré nemajú dostatočné kapacity a technológie na jeho spracovanie. Napr. vo Vietname, ktorý je jednou z cieľových krajín, sa až 72 % plastového odpadu nespracuje a znečistí životné prostredie3. Pre Vietnam a ďalšie cieľové krajiny to má množstvo dôsledkov vrátane kontaminácie vody či chorôb dýchacích ciest spôsobených horiacim odpadom.
● Väčšina opatrení na úrovní štátov sa sústredí na zber a nakladanie s plastovým odpadom, alebo zákaz niektorých jednorazových plastov – napr. 60 % krajín, ktoré majú nejakú formu regulácie, len zakazuje jednorazové plastové tašky4. Chýba systematické a koordinované riešenie naprieč krajinami.
1 The Pew Charitable Trusts and SYSTEMIQ, 2019. Breaking the Plastic Wave
2 Ide o stredný odhad (medián), hornú hranicu celospoločenských nákladov odhadli na 4800 miliárd a spodnú na 2700 miliárd amerických dolárov.
3 IUCN-EA-QUANTIS, 2020. National Guidance for plastic pollution hotspotting and shaping action, Country report: Vietnam
4 WWF, 2020. The Business Case for a UN Treaty on Plastic Pollution
WWF ju zverejňuje pri príležitosti práve prebiehajúceho kongresu IUCN (Svetová únia ochrany prírody), ktorý sa venuje aj dopadom plastového odpadu na životné prostredie.
Ľudia na celom svete vyprodukujú ročne viac ako 200 miliónov ton plastového odpadu1. Toto množstvo zodpovedá zhruba 523 biliónom plastových slamiek, ktoré by obopli celú planétu Zem približne 2,8 milióna ráz, ak by sme ich spojili jednu za druhou. Až 41 percent z tohto odpadu neskončí v kontrolovanom zbere, ale zhorí na veľkých neriadených skládkach, alebo skončí voľne v prírode. Len v oceánoch ročne pribudne 11 miliónov ton plastov.
Výroba, spotreba a likvidácia plastov majú teda významný negatívny vplyv na spoločnosť, životné prostredie a hospodárstvo a tieto vplyvy nie sú v súčasnosti zahrnuté v ich cene. Za každý dolár, ktorý výrobcovia zaplatia za plast, zaplatia vlády a spoločnosť najmenej desaťkrát toľko, aby napravili negatívne vplyvy.
Celospoločenské náklady na plasty vyrobené v roku 2019 odhadli analytici na 3700 miliárd amerických dolárov2, čo je viac ako HDP Indie. Autori štúdie pritom upozorňujú, že ide o konzervatívny výpočet a ak nebudeme konať, budú náklady rásť. Ak sa neudejú zásadné zmeny v spôsobe akým produkujeme plasty a ako nakladáme s plastovým odpadom, do roku 2040 totiž dôjde k zdvojnásobeniu výroby. V prípade plastov vyrobených v roku 2040 tak odhaduje štúdia WWF od spoločnosti Dalberg nárast nákladov na riešenie negatívnych dôsledkov na dvojnásobok, teda na 7100 miliárd amerických dolárov. To zodpovedá 85 percentám svetových výdavkov na zdravotníctvo v roku 2018 a je to suma vyššia ako HDP Nemecka, Kanady a Austrálie v roku 2019 dohromady. Množstvo plastového odpadu, ktoré v roku 2040 skončí v oceáne bude 29 miliónov ton.
„Prvý raz vidíme vyčíslenie niektorých nezapočítaných nákladov, ktoré pre spoločnosť predstavuje znečistenie plastmi. Toto bremeno je príliš ťažké pre ľudí aj pre životné prostredie. A zdá sa, že situácia sa nezlepšuje, zatiaľ čo odhodlanie riešiť problém je veľké. Potrebujeme zmluvu OSN o plastovom znečistení, ktorá spojí vlády, výrobcov a spotrebiteľov pri dosahovaní jasných cieľov pre znižovanie, zber a recykláciu plastov a podporu udržateľných alternatív, aby sa do roku 2030 zastavilo znečisťovanie životného prostredia plastovým odpadom,“ hovorí Marco Lambertini, generálny riaditeľ WWF International.
Cieľom globálnej dohody by podľa WWF malo byť zastavenie znečisťovania morí a oceánov plastovým odpadom do roku 2030. Plastová kríza je medzinárodný problém, preto by dohoda mala určovať národné a nadnárodné ciele pre redukciu odpadu a cirkulárnu ekonomiku, ale aj podporiť výskum a vytvoriť finančné aj technické nástroje na rozšírenie najlepších riešení v oblasti nakladania s plastovým odpadom naprieč krajinami sveta. S cieľom riešiť plastovú krízu na globálnej úrovni WWF spustila petíciu #StopPlasticPollution, ktorú podpísali už vyše dva milióny ľudí a je najväčšou petíciou v 60-ročnej histórii tejto ochranárskej organizácie. Volanie po prijatí globálnej dohody postupne získalo podporu väčšiny členských štátov OSN, po minulotýždňovej konferencií ministrov OSN o znečistení morí plastami, ktorá sa konala v Ženeve (1.9.-2.9.), je to už 119 krajín. Prijatie zmluvy podporuje aj vyše 75 svetových firiem a najväčšie finančné inštitúcie. WWF vyzýva, aby sa rozhovory o právne záväznej globálnej zmluve o znečistení oceánov plastmi začali na 5. zasadnutí Zhromaždenia OSN o životnom prostredí vo februári 2022.
Niekoľko ďalších faktov zo štúdie:
● V priebehu celého životného cyklu je plast zodpovedný za produkciu 1,8 miliardy ton emisií skleníkových plynov ročne. To je viac ako ročné emisie z leteckej a lodnej dopravy dohromady. Ak by plast bol krajinou, bol by piatym najvyšším producentom emisií na svete.
● Plast pritom prispieva ku klimatickej kríze na viacerých frontoch – na jednej strane pri produkcii, na druhej pri spracovaní odpadu, no v neposlednom rade môže plastový odpad a mikroplasty z neho prispievať k zhoršovaniu schopnosti oceánom pohlcovať CO2 z atmosféry. Oceány pritom patria k najväčší prírodným pohlcovačom CO2.
● Zhruba 500 000 až 1 milión ton plastového odpadu, ktorý každoročne pribudne v moriach a oceánoch, predstavujú rybárske siete, ktoré sú veľkou hrozbou aj pre faunu. Tieto rybárske zariadenia sú zodpovedné za tisíce úmrtí morských živočíchov ročne.
● Dopady na životné prostredie a ľudské zdravie sú navyše nerovnomerne rozdelené a výraznejšie ich znášajú menej rozvinuté krajiny a chudobné komunity, a to aj vzhľadom na objem plastového odpadu exportovaného z bohatých krajín do takých, ktoré nemajú dostatočné kapacity a technológie na jeho spracovanie. Napr. vo Vietname, ktorý je jednou z cieľových krajín, sa až 72 % plastového odpadu nespracuje a znečistí životné prostredie3. Pre Vietnam a ďalšie cieľové krajiny to má množstvo dôsledkov vrátane kontaminácie vody či chorôb dýchacích ciest spôsobených horiacim odpadom.
● Väčšina opatrení na úrovní štátov sa sústredí na zber a nakladanie s plastovým odpadom, alebo zákaz niektorých jednorazových plastov – napr. 60 % krajín, ktoré majú nejakú formu regulácie, len zakazuje jednorazové plastové tašky4. Chýba systematické a koordinované riešenie naprieč krajinami.
1 The Pew Charitable Trusts and SYSTEMIQ, 2019. Breaking the Plastic Wave
2 Ide o stredný odhad (medián), hornú hranicu celospoločenských nákladov odhadli na 4800 miliárd a spodnú na 2700 miliárd amerických dolárov.
3 IUCN-EA-QUANTIS, 2020. National Guidance for plastic pollution hotspotting and shaping action, Country report: Vietnam
4 WWF, 2020. The Business Case for a UN Treaty on Plastic Pollution
plastový odpad na pláži v Muncare v Indonézii.
