Vychádza správa o stave našich lesov. Neodpovedá však na všetky otázky. | WWF

Vychádza správa o stave našich lesov. Neodpovedá však na všetky otázky.



Posted on 12 August 2020
Pralesy na Slovensku
© Pavol Polak / WWF Slovakia
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR zverejnilo správu o lesnom hospodárstve za uplynulý rok. Prečo je u nás náhodná ťažba stále vysoká? A ako vyhodnocujeme mŕtve drevo v lesoch? WWF Slovensko zaslalo k správe pripomienky, v ktorých sa snaží poukázať na chýbajúce údaje a odporúčania k zabezpečeniu zdravia našich lesov v čase klimatickej krízy.
 

Mŕtve drevo a biodiverzita

WWF Slovensko v pripomienkach poukazuje na nedostatočné, až zavádzajúce tvrdenie o mŕtvom dreve. Správa hovorí, že v našich lesoch je mŕtve drevo v množstve „výrazne vyššom ako je priemer krajín Európy“. Priemerný údaj však výrazne skresľuje ešte nespracované ihličnaté drevo po kalamite. Nie je jasné, aká je situácia v hospodárskych lesoch a aká v rezerváciách. Najmä v listnatých a zmiešaných lesoch mŕtve drevo chýba, hoci je kľúčové pre udržanie biodiverzity.
                                                                                       
Môžeme povedať, že v mŕtvom dreve je viac života ako v živom strome. Až tretina, a podľa niektorých štúdií je to ešte viac, všetkých organizmov žijúcich v lese je viazaná na mŕtve drevo. Ide najmä o rôzne huby či lišajníky, o bezstavovce, najmä rôzne chrobáky alebo iný hmyz,  ale aj vtáky a drobné cicavce ako netopiere či plchy. Veľké množstvo hmyzu pritom tvoria ohrozené druhy,“ hovorí Milan Janák z WWF Slovensko.

Využitie dreva a drevnej hmoty

Podľa správy Slovensko nevyužíva potenciál vyťaženého dreva. Chýbajú kapacity na spracovanie najkvalitnejšieho dreva nielen na dosky, ale aj vo výrobe s vyššou pridanou hodnotou, napr. v nábytkárstve. Aj podľa WWF Slovensko musíme využiť drevo efektívnejšie a zamerať sa i na opätovné viacnásobné využitie drevnej suroviny. Na prechod na obehovú ekonomiku v lesnom hospodárstve a drevospracujúcom priemysle by Slovensko malo využiť financie z Európskej únie určené na zelenú obnovu ekonomiky.
 
Zelená správa hovorí, že drevo je najvýznamnejší zdroj príjmov na zachovanie plnenia všetkých funkcií lesa a kľúčový nástroj pre udržanie zamestnanosti v lesníctve. Treba povedať, že to platí len pri súčasnom nastavení – kedy nevnímame iné funkcie lesa a s tým spojené príjmy či úspory štátneho rozpočtu. Najmä turizmus, zadržiavanie vody v krajine, náklady spojené s opatreniami na predchádzanie vzniku povodní a odstraňovanie škôd po povodniach a v neposlednom rade náklady spojené so znižovaní emisií oxidu uhličitého, ktorý sa efektívne ukladá práve v lesoch,“ hovorí lesník Michal Filípek z WWF Slovensko.

Obnova a zdravie lesa

Lesníci v správe hovoria o potrebe prirodzenej obnovy lesa a prírode blízkom hospodárení. A tvrdia, že prirodzene sa u nás obnovuje až 41,5 % obnovovanej plochy lesov.
Podľa WWF Slovensko však spôsob, ktorým sa u nás prirodzená obnova vykonáva, nesmeruje vždy k deklarovanému cieľu, ktorým sústabilnejšie, drevinovo aj vekovo diferencovanejšie lesy.“ Výsledkom sú často lesy tvorené iba jednou drevinou, najmä bukom. Pri prirodzenej obnove by sa mali rúbať stromy na menších plochách v niekoľkých fázach a vytvárať podmienky pre rast nových. U nás je tento postup zrýchlený, rúbu sa rozsiahle plochy, na ktorých sa potom darí najmä buku. A naopak, jedľa, ktorá bývala súčasťou našich lesov, sa stráca, lebo jej na rúbaniskách chýba tieň a ľahšie sa k nej dostane srnčia a jelenia zver. Úbytok jedle a dlhodobý prírastok buka konštatuje aj správa.
 
WWF Slovensko pripomienkuje aj tvrdenie, že k zdraviu našich lesov prispeje „len včasné a dôsledné odstraňovanie (lykožrútom) poškodených stromov“. Podľa organizácie je pre zdravie lesov kľúčová prevencia. Musíme zvyšovať odolnosť lesov proti negatívnym vplyvom spôsobených klimatickou zmenou (výberkové hospodárenie, podsádzanie monokultúrnych porastov a pod).

Náhodná ťažba

Podľa zelenej správy sa na Slovensku minulý rok vyťažilo 9,22 mil. m3 dreva, pričom viac ako polovicu (55,9 %) opäť predstavovala neplánovaná náhodná ťažba, ktorá nasleduje po kalamite. Európska únia žalovala Slovensko, pretože sa pri nej neposudzovali vplyvy na chránené druhy a biotopy. Na vysoký objem tejto ťažby reagovali minulý rok novela zákona o ochrane prírody a krajiny a novela zákona o lesoch. Podľa nej by náhodnú ťažbu v chránených územiach (od 2. stupňa) mala posúdiť Štátna ochrana prírody a schváliť okresný úrad. To, či ide o efektívne riešenie by mala ukázať až budúcoročná zelená správa.