WWF Slovensko v pripomienkach poukazuje na nedostatočné, až zavádzajúce tvrdenie o mŕtvom dreve. Správa hovorí, že v našich lesoch je mŕtve drevo v množstve „výrazne vyššom ako je priemer krajín Európy“. Priemerný údaj však výrazne skresľuje ešte nespracované ihličnaté drevo po kalamite. Nie je jasné, aká je situácia v hospodárskych lesoch a aká v rezerváciách. Najmä v listnatých a zmiešaných lesoch mŕtve drevo chýba, hoci je kľúčové pre udržanie biodiverzity.
                                                                                       
„Môžeme povedať, že v mŕtvom dreve je viac života ako v živom strome. Až tretina, a podľa niektorých štúdií je to ešte viac, všetkých organizmov žijúcich v lese je viazaná na mŕtve drevo. Ide najmä o rôzne huby či lišajníky, o bezstavovce, najmä rôzne chrobáky alebo iný hmyz,  ale aj vtáky a drobné cicavce ako netopiere či plchy. Veľké množstvo hmyzu pritom tvoria ohrozené druhy,“ hovorí Milan Janák z WWF Slovensko.

Podľa správy Slovensko nevyužíva potenciál vyťaženého dreva. Chýbajú kapacity na spracovanie najkvalitnejšieho dreva nielen na dosky, ale aj vo výrobe s vyššou pridanou hodnotou, napr. v nábytkárstve. Aj podľa WWF Slovensko musíme využiť drevo efektívnejšie a zamerať sa i na opätovné viacnásobné využitie drevnej suroviny. Na prechod na obehovú ekonomiku v lesnom hospodárstve a drevospracujúcom priemysle by Slovensko malo využiť financie z Európskej únie určené na zelenú obnovu ekonomiky.
 
„Zelená správa hovorí, že drevo je najvýznamnejší zdroj príjmov na zachovanie plnenia všetkých funkcií lesa a kľúčový nástroj pre udržanie zamestnanosti v lesníctve. Treba povedať, že to platí len pri súčasnom nastavení – kedy nevnímame iné funkcie lesa a s tým spojené príjmy či úspory štátneho rozpočtu. Najmä turizmus, zadržiavanie vody v krajine, náklady spojené s opatreniami na predchádzanie vzniku povodní a odstraňovanie škôd po povodniach a v neposlednom rade náklady spojené so znižovaní emisií oxidu uhličitého, ktorý sa efektívne ukladá práve v lesoch,“ hovorí lesník Michal Filípek z WWF Slovensko.

Lesníci v správe hovoria o potrebe prirodzenej obnovy lesa a prírode blízkom hospodárení. A tvrdia, že prirodzene sa u nás obnovuje až 41,5 % obnovovanej plochy lesov.
Podľa WWF Slovensko však spôsob, ktorým sa u nás prirodzená obnova vykonáva, nesmeruje vždy k deklarovanému cieľu, ktorým sú „stabilnejšie, drevinovo aj vekovo diferencovanejšie lesy.“ Výsledkom sú často lesy tvorené iba jednou drevinou, najmä bukom. Pri prirodzenej obnove by sa mali rúbať stromy na menších plochách v niekoľkých fázach a vytvárať podmienky pre rast nových. U nás je tento postup zrýchlený, rúbu sa rozsiahle plochy, na ktorých sa potom darí najmä buku. A naopak, jedľa, ktorá bývala súčasťou našich lesov, sa stráca, lebo jej na rúbaniskách chýba tieň a ľahšie sa k nej dostane srnčia a jelenia zver. Úbytok jedle a dlhodobý prírastok buka konštatuje aj správa.
 
WWF Slovensko pripomienkuje aj tvrdenie, že k zdraviu našich lesov prispeje „len včasné a dôsledné odstraňovanie (lykožrútom) poškodených stromov“. Podľa organizácie je pre zdravie lesov kľúčová prevencia. Musíme zvyšovať odolnosť lesov proti negatívnym vplyvom spôsobených klimatickou zmenou (výberkové hospodárenie, podsádzanie monokultúrnych porastov a pod).

Podľa zelenej správy sa na Slovensku minulý rok vyťažilo 9,22 mil. m³ dreva, pričom viac ako polovicu (55,9 %) opäť predstavovala neplánovaná náhodná ťažba, ktorá nasleduje po kalamite. Európska únia žalovala Slovensko, pretože sa pri nej neposudzovali vplyvy na chránené druhy a biotopy. Na vysoký objem tejto ťažby reagovali minulý rok novela zákona o ochrane prírody a krajiny a novela zákona o lesoch. Podľa nej by náhodnú ťažbu v chránených územiach (od 2. stupňa) mala posúdiť Štátna ochrana prírody a schváliť okresný úrad. To, či ide o efektívne riešenie by mala ukázať až budúcoročná zelená správa.