Zimné rysie radovánky



Posted on 09 December 2021
Rys ostrovid
© Tomas Hulik / WWF
Zimné obdobie považujeme vo všeobecnosti za čas pokoja a odpočinku, kedy sa aj v našej prírode nakrátko zastaví čas. Áno, je to tak, no aj tu platí príslovie ,,nieto pravidla bez výnimky“. 


© Tomáš Hulík

Zimné značkovanie

Aj v tom najchladnejšom a najnehostinnejšom čase, teda aspoň z pohľadu nás ľudí, sa v prírode rodí nový život. Naša najväčšia mačkovitá šelma, rys ostrovid, začína práve s príchodom zimy svoju aktivitu postupne zvyšovať. Aspoň čo sa značkovania týka. Rys je plaché zviera, žijúce v rámci svojho teritória zdanlivo samotárskym spôsobom života. S blížiacou sa zimou však začne stále častejšie obchádzať svoj "domov" a značky okolo neho, svoje pachové stopy, intenzívne obnovovať. To pre prípad, že by chcel do jeho teritória niekto vstúpiť.

Táto aktivita sa zvyšuje hlavne u samcov. Rys, ako aj ostatné mačkovité šelmy, je aktívny hlavne v noci. V tomto období sa však jeho aktivita zvyšuje aj počas dňa. Zvýšená aktivita je prvým signálom blížiacej sa ruje. Tá dosahuje vrchol na prelome zimy a jari, v období februára a marca. Je to čas, kedy samce opúšťajú svoje obvyklé trasy a vydávajú sa miesta, ktoré využívajú počas ruje ako miesta stretu s rysími samicami. 
 

© Matthew Lee
 

Rysie volanie 

Ak sa budeme počas zimy prechádzať lesom, je možné, že začujeme aj rysie volanie. Je to hrubé mraučanie, podobné štekaniu líšky. Opísať ho možno ako škriekavé ,,uaaauu“. Mnohí si teraz predstavíme zvuky páriacich sa mačiek, kedy by sme si hlavu najradšej schovali pod vankúš, aby sme ich viac nepočuli. Volanie rysa je však iné. Počuť ho v lese je asi ten najkrajší dar, ktorý nám príroda v tomto období môže dať. Znamená to totiž, že u nás stále žije jedno z najskrytejších zvierat Karpát. Rysa ostrovida totiž možno právom označiť za lesného ducha, keďže pozorovať ho naživo vo voľnej prírode sa často nepodarí. Je to dané jednak jeho skrytým spôsobom života a dokonalými zmyslami - najmä zrakom a sluchom, no žiaľ i nízkou početnosťou rysov. 

Pre vzájomnú komunikáciu rysov však nie je kľúčový hlasový prejav, ale práve pachová komunikácia, ktorá prebieha prostredníctvom značenia močom a obtierania tvárovej časti hlavy a šije o rôzne predmety. Poznáte ten pocit, zapáči sa vám nejaké dievča a vy rozmýšľate ako ho zaujať. Nie všetci siahnu po tejto možnosti, ale sú aj takí, ktorí jej napíšu veľký odkaz na verejnom mieste, kde to vidia všetci, čím dajú najavo „pozor, toto dievča je moje“. Na podobnom princípe funguje aj značkovanie rysov, ktorým jedinec potvrdzuje svoju prítomnosť a získava informácie o rysích pomeroch v danej oblasti. Značkovacie miesta mu dokážu povedať, aký jedinec tento priestor obýva, či je dobré sa tam zdržať, alebo radšej odísť. Či sa jedná o teritórium samca, alebo samice. V čase párenia si samce vzájomne konkurujú, avšak agresívne medzidruhové správanie je u nich vzácne.


© Tomáš Hulík


Rysie mládaťá

Keď sa rys konečne stretne s rysicou, zotrvajú spoločne istý čas počas ktorého sa spária. Následne sa ich cesty rozchádzajú, samec sa na výchove mláďat nepodieľa, hoci sa zdržuje v blízkosti. V apríli až máji prichádzajú na svet zvyčajne dve až tri malé rysíčatá. Väčšinou sa to deje na dobre skrytých, ľudom ťažko prístupných miestach s dostatkom úkrytov, ako sú napr. vývraty, skalné previsy či štrbiny.

S matkou ostávajú rysíčatá zvyčajne jeden rok, do ďalšieho obdobia párenia. Počas tejto doby sa musia naučiť všetko to, čo budú potrebovať na prežitie, najmä loviť. Mladé rysy to v prírode nemajú vôbec jednoduché, pri všetkých nástrahách, ktoré im v živote skrížia cestu, sa dospelosti dožíva menej ako polovica mláďat. Preto by sme si mali vážiť, že je Slovensko jedna z krajín, kde ešte stále žije pôvodná populácia rysa ostrovida. Mnohé západné krajiny toto bohatstvo už dávno stratili.


© Stafan Widtrand
 

Život rysa

Napriek tomu, že sa jedná o chránený druh živočícha, je rys aj na Slovensku stále ohrozený najmä pytliactvom, no tiež fragmentáciou krajiny, stratou migračných koridorov a kolíziami s dopravnými prostriedkami. Práve pre tieto hrozby žijú jedinci v našej prírode kratšie, ako by mohli a početnosť rysov, ako ukazujú posledné výskumy sa znižuje. 

Rys je pritom dokonale prispôsobený na život a lov v podmienkach Slovenska. Vyskytuje sa v pestrej palete prírodného i poloprírodného prostredia, od najvyšších hrebeňov hôr nad hornou hranicou lesa, až po riedkolesia nížin. Všade tam dokáže nájsť úkryt i vhodný zdroj potravy. Najčastejšou korisťou rysa je srnčia a jelenia zver, ktorej počty na Slovensku každoročne narastajú a spôsobujú nemalé škody na poľnohospodárskych i lesných pozemkoch. Jedince žijúce vo vysokohorskom prostredí sa môžu špecializovať na lov kamzíkov. Okrem toho loví rys príležitostne i hlodavce, drobné cicavce či vtáky. Svoju korisť väčšinou neprenasleduje, loví zo zálohy niekoľkými dlhými skokmi. Pri tomto spôsobe lovu využíva svoje kryptické sfarbenie, ktoré ho perfektne maskuje.


© Tomáš Hulík


Každý rys je jedinečný 

Srsť rysa je žltkastej farby s množstvom škvŕn či flakov, ktoré sú jedinečné pre každého jedinca, rovnako ako odtlačky prstov pre človeka. Preto je škvrnitosť jednou zo základných informácii, na základe ktorej dochádza pri výskume k identifikácii jedincov. Pri pohybe i love využíva rys taktiež svoje dlhé končatiny, ktoré sú zakončené zaťahovacími pazúrmi, rovnako ako to poznáme u domácich mačiek. Labky rysa sú však podstatne väčšie. Rysia stopa má oválny tvar a veľkosť približne 7x7 centimentrov. Je tvorená dlaňovým mozolom, ktorého predná časť je zahnutá mierne dovnútra a štyrmi oválnymi prstami. Vnútorný predný prst je v stope často posadený mierne dopredu, preto môžeme dokonca ľahko určiť aj to, či sa jedná o odtlačok pravej alebo ľavej nohy. Stopa sa môže zdať podstatne väčšia najmä v hlbokom snehu, kedy rys doširoka rozťahuje prsty a labky využíva ako snežnice.
 

Adoptuj si symbolicky rysa

Práve stopy sú jednou z pomôcok, ktorými zisťuje prítomnosť a migračné trasy rysa v našej prírode. Okrem iného sa, samozrejme, používa, aj monitoring ďalších pobytových znakov (srsť, trus a pod), ako aj monitoring pomocou fotopascí či telemetrických obojkov. Všetko toto je potrebné, aby sme poznali potreby rysa a to, čo ho ohrozuje a mohli navrhovať a prijímať kroky potrebné na jeho ochranu. Či už ide o ochranu pred pytliactvom, ochranu migračných trás rysa a ďalších šeliem a predchádzanie kolíziam najmä s dopravou, ale aj o ochranu prírodného prostredia, ktoré je pre jeho prežitie nevyhnutné.

Ďakujeme, že nás v tom podporujte aj prostredníctvom programu Adoptujrysa.

Lukáš Holásek, Romana Uhrínová, WWF Slovensko 

 
Rys ostrovid
© Tomas Hulik / WWF Enlarge