Dnešný Svetový deň mokradí sa po prvý raz v histórii zaradil medzi medzinárodné dni OSN. Podčiarkuje to kritickú situáciu, keď sa mokrade radia medzi najohrozenejšie ekosystémy, ktoré zo sveta miznú rýchlejšie ako lesy a pralesy. Slovensko v tomto trende nie je výnimkou. Obnova mokradí je preto jeden z kľúčových cieľov európskej aj našej národnej stratégie pre biodiverzitu do roku 2030. Do projektov obnovy mokradí predovšetkým v povodí Dunaja sa zapája aj ochranárska organizácia WWF.
 
Medzi najohrozenejšie druhy živočíchov na svete patria sladkovodné, upozornila aj posledná Správa WWF o stave planéty 2020. Riešeniu kritickej situácie môže pomôcť predovšetkým obnova prirodzenej podoby riek, odstraňovanie bariér a obnova mokradí. Takéto revitalizačné projekty majú aj ďalší zásadný prínos – pomáhajú ľudstvu bojovať s dôsledkami klimatickej zmeny.
 
„Obnova mokradí patrí medzi kľúčové zelené opatrenia pri zmierňovaní dopadov zmeny klímy. Obnova záplavových oblastí, mŕtvych riečnych ramien a revitalizácia ďalších typov mokradí – to všetko pomáha zadržiavať vodu v krajine, zmierňovať povodne a zároveň zvyšovať biodiverzitu. No nielen to – mokrade, osobitne rašeliniská, sú dôležité aj pre samotné ukladanie uhlíka,“ hovorí Miroslava Plassmann, riaditeľka WWF Slovensko.
 
Len od roku 1970 svet stratil 35 % prírodných mokradí, pričom miznú zo sveta rýchlejšie ako prírodné lesy a pralesy. Dlhodobý trend je ešte alarmujúcejší - od roku 1700 sme podľa rovnakého zdroja (Global Wetlands Outlook) stratili až 87 % mokradí!
 

Preto sa WWF v strednej a východnej Európe sústredí na projekty, ktorých cieľom je obnova riek, a mokradí. WWF Slovensko s partnermi ako Ministerstvo životného prostredia SR, Štátna ochrana prírody SR a Slovenský vodohospodársky podnik pripravujú revitalizácie aj na rieke Morava v rámci projektu LIFE IP NATURA 2000. Cieľom je odstránenie časti brehového opevnenia a obnova bočného ramena Moravy. Rieka Morava prešla v 20. storočí rozsiahlymi zásahmi, pri ktorých došlo k vyrovnaniu a prehĺbeniu koryta a k jeho skráteniu o takmer 20 km. Breh rieky bol takmer po celej dĺžke toku spevnený kameňom a došlo k odrezaniu 23 meandrov na rakúskej i slovenskej strane.

Zároveň sa WWF Slovensko pripája k partnerstvu Living Danube Partnership, v rámci ktorého ochranári počas posledných osmich rokov obnovili 5 462 hektárov mokradí v povodí Dunaja. Ide o plochu viac ako 7 422 futbalových ihrísk. Obnovená bola napr. sieť starých ramien dunajského prítoku rieky Drava v chorvátsko-maďarskom pohraničí, či močiare na ostrove Persina v Bulharsku, ktorý je významným hniezdiskom pelikánov a ďalších vzácnych druhov. (správa o výsledkoch projektu). Partnerstvo Živý Dunaj (Living Danube Partnership) sa tento rok v Bulharsku, Maďarsku, Rumunsku, Srbsku, Ukrajine a na Slovensku sústredí na hľadanie nových lokalít v povodí Dunaja, kde revitalizácie pomôžu zadržať vodu v krajine a skvalitniť mestské a prímestské prostredie. Na Slovensku by malo ísť o obnovu starých ramien Dunaja v okolí Bratislavy.
 
"V povodí Dunaja sa za posledných 150 rokov stratilo viac ako 80 % záplavových území, mokradí a spolu s nimi aj ekosystémové služby, ktoré poskytujú. Dôsledky sú dramatické a môžeme ich pozorovať aj  na Slovensku – klesajú populácie pôvodných druhov rýb, zhoršuje sa ekologický stav a zásoby povrchových a podzemných vôd, staré riečne ramená a mokrade trpia dlhodobým suchom a následne ani v čase povodní už nie sú schopné zadržiavať dostatok vody. Zároveň sa s vysušovaním starých ramien a mokradí strácajú cenné miesta pre rekreáciu a oddych,“ hovorí expert na rieky z WWF Slovensko Miroslav Očadlík.


V Buharsku boli revitalizované mokrade na dunajskom ostrove Persina a pobrežná lokalita Kalimok. © Alexander Simeonov/WWF

Dunaj je najmedzinárodnejšou riekou na svete. Na svojej 2 800 km dlhej ceste z Čierneho lesa v Bavorsku do Čierneho mora preteká cez 10 krajín, pričom až 19 krajín jeho povodie odvodňuje. V povodí Dunaja žije približne 83 miliónov ľudí a viac ako 20 miliónov ľudí je na rieke priamo závislých, pokiaľ ide o pitnú vodu. Rieka Morava je jedným z najvýznamnejším prítokom Dunaja na území Slovenska.
 
Svetový deň mokradí si pripomíname 2. februára s cieľom zvýšiť povedomie o význame mokradí pre ľudí a planétu. Tento deň je dátumom prijatia Dohovoru o mokradiach 2.2.1971 v iránskom Ramsare. Na tzv. ramsarskom  zozname je vyše dvetisíc lokalít mokradí medzinárodného významu, medzi nimi 14 slovenských – ide najmä o alúviá riek (Dunaj, Morava, Rudava, Orava, Turiec, Ipeľ, Latorica, Tisa), lokality významné pre vodné vtáky a vzácne mokraďové druhy (Parížske močiare, Oravská kotlina, Senianske rybníky, Šúr) a podzemné mokrade jaskýň Demänovskej doliny a Domice. Viaceré majú cezhraničný charakter.
Valné zhromaždenie OSN minulý rok v auguste prijalo uznesenie, že Svetový deň mokradí bude medzinárodným dňom OSN.