Svetový deň potravín: zdravší výber potravín nám pomôže riešiť súbežné krízy zmeny klímy a straty prírody



Posted on 16 October 2022
Jedlo - dobré pre nás, dobré pre planétu
Jedlo - dobré pre nás, dobré pre planétu
© IStock
 
  • Globálny potravinový systém je jednou z hlavných príčin straty biodiverzity
  • Prechod na zdravšie a viac udržateľné stravovanie nám pomôže bojovať so zmenou klímy, obmedziť stratu biodiverzity a zlepšiť zdravie ľudí
  • Odborníci WWF na udržateľné stravovanie ponúkajú užitočné tipy, čo je dobré pre vaše zdravie a pre planétu
Náš globálny potravinový systém je jednou z hlavných príčin straty biodiverzity, pričom samotné poľnohospodárstvo je identifikovanou hrozbou pre 22 500 zo 41 000 druhov, ktorým hrozí vyhynutie.1 Produkcia potravín nie je len najväčšou príčinou straty voľne žijúcich živočíchov, ale prispieva aj ku zmene klímy približne štvrtina celosvetových emisií skleníkových plynov súvisí s potravinami. Keď vezmeme do úvahy, že do roku 2050 bude mať naša planéta viac ako 9 miliárd obyvateľov, je jasné, že náš potravinový systém sa musí zmeniť, a to rýchlo.
 
Pri príležitosti Svetového dňa potravín 16. 10. 2022 WWF pripomína, že globálny prechod na zdravšie a viac udržateľné stravovanie nám pomôže bojovať so zmenou klímy a nedostatkom potravín2, obmedziť stratu biodiverzity3, zlepšiť zdravie človeka4,5, výrazne znížiť predčasnú úmrtnosť6 a prispieť k znižovaniu rizika budúcich pandémií7,8.
 
Záleží na tom, čo jeme. Záleží na tom z hľadiska nášho vlastného zdravia a zdravia našej planéty. Náš výber potravín totiž ovplyvňuje potravinový systém, teda to, aké potraviny, kde a ako sa produkujú. Transformácia potravinového systému na udržateľný a odolný nám pomôže dosiahnuť pokrok pri plnení väčšiny cieľov udržateľného rozvoja, a to lokálne aj globálne,“ hovorí Irene Luciousová z WWF CEE (Svetový fond na ochranu prírody – pobočka pre strednú a východnú Európu). WWF je globálna environmentálna organizácia, ktorá definovala niekoľko všestranne výhodných modelov spotreby. Tie môžu byť prínos pre zdravie človeka a tiež obmedziť vplyv na životné prostredie:
 
Viac rastlinných potravín
Doprajte si viac ovocia, zeleniny a celozrnných produktov. Produkcia mäsa, mliečnych výrobkov a vajec je náročnejšia na vodu a pôdu a prináša viac skleníkových plynov než rastlinná výroba. Ak budeme jesť viac rastlín – a menej mäsových, mliečnych a vaječných výrobkov – znížime vplyv našej stravy na našu planétu.
 
Pestrosť na tanieri
Jedzte rozmanité a pestré jedlá. Vo všeobecnosti sú naše jedlá málo rôznorodé. Sedemdesiatpäť percent potravín na celom svete pochádza len z 12 druhov rastlín a piatich živočíšnych druhov. Jednotvárnosť stravy je spojená s poklesom diverzity rastlín a živočíchov. Nízka rôznorodosť ohrozuje pružnosť nášho potravinového systému a obmedzuje výber jedál, ktoré môžeme jesť. Takáto málo pestrá strava navyše neposkytuje dostatok vitamínov a minerálov.
 
Žiadne jedlo nazmar
Takmer 570 miliónov ton potravín na celom svete skončí v koši na úrovni domácností.9 Znamená to, že zároveň s jedlom vyhadzujeme prírodné zdroje a peniaze. Ak chceme zabrániť plytvaniu potravinami u seba doma, môže nám pomôcť plánovanie, premyslené nakupovanie a vhodné skladovanie.
 
Menšia spotreba mäsa
Neznamená to, že zostaneme bez proteínov – nájdeme ich totiž v mnohých rastlinných zdrojoch. Ako iné vhodné zdroje proteínov môžeme využiť napríklad huby, hrach, fazuľu a orechy. Závislosť od živočíšnych zdrojov proteínov viac zaťažuje naše životné prostredie. Súčasné poľnohospodárske postupy nie sú dlhodobo udržateľné. Produkcia mäsa, mliečnych výrobkov a vajec je náročnejšia na vodu a pôdu a vytvára viac skleníkových plynov než rastlinná výroba. Približne 60 percent emisií skleníkových plynov v poľnohospodárstve vzniká v dôsledku živočíšnej výroby.
 
Certifikované potraviny majú prednosť
Na obaloch potravín môžete nájsť rôzne certifikáty, ktoré sú zárukou, že potraviny sú produkované udržateľne. Pri  nákupe hľadajme napríklad tieto logá: bio, Rainforest Alliance (pre udržateľné poľnohospodárstvo), Fairtrade (ochrana farmárov a pracovníkov v rozvojových krajinách), Freedom Food (ochrana zvierat), MSC (Marine Stewardship Council) a ASC (Aquaculture Stewardship Council, pri morských plodoch), ako aj RSPO (pre udržateľný palmový olej).
 
Menej tuku, cukru a soli
Koláče, sladkosti či čokoládu, ale tiež údené mäso, hranolčeky a čipsy, si doprajte len príležitostne. Uprednostnite vodu pred sladenými nápojmi. Pestovanie cukrovej trstiny a cukrovej repy spôsobuje eróziu pôdy a často je spojené s veľkou spotrebou vody a pesticídov. Nové plantáže cukrovej trstiny nahrádzajú prírodné biotopy a vedú k poklesu biodiverzity. Ďalšie informácie o tom, ako sa začať stravovať šetrne k planéte, nájdete na platforme WWF-CEE Dobré pre vás, dobré pre planétu.

Zdroje:

  1. IUCN Red List of Threatened Species (Červený zoznam ohrozených druhov): https://www.iucnredlist.org/#

  2. IPCC. 2019. Climate Change and Land: an IPCC Special Report on climate change, desertification, land degradation, sustainable land management, food security, and greenhouse gas fluxes in terrestrial ecosystems (Zmena klímy a pôda: osobitná správa IPCC o zmene klímy, dezertifikácii, degradácii pôdy, udržateľnom hospodárení s pôdou, dostatku potravín a tokoch skleníkových plynov v suchozemských ekosystémoch). Medzivládny panel o zmene klímy (IPCC). www.ipcc.ch/srccl

  3. IPBES. 2019. Summary for policymakers of the global assessment report on biodiversity and ecosystem services of the Intergovernmental Science-Policy Platform on Biodiversity and Ecosystem Services (Zhrnutie globálnej hodnotiacej správy pre vedúcich predstaviteľov o biodiverzite a ekosystémových službách Medzivládnej vedecko-politickej platformy pre biodiverzitu a ekosystémové služby). Sekretariát IPBES, Bonn, Nemecko.

  4. Správa o celosvetovej výžive. 2020. Action on equity to end malnutrition (Kroky na dosiahnutie rovnosti s cieľom ukončiť podvýživu). Development Initiatives, Bristol, Spojené kráľovstvo.

  5. FAO, IFAD, UNICEF, WFP a WHO. 2020. The State of Food Security and Nutrition in the World 2020 (Stav dostatku potravín a výživy vo svete v roku 2020).  Transforming food systems for affordable healthy diets (Transformácia potravinových systémov kvôli dostupnému a zdravému stravovaniu). FAO, Rím, Taliansko.

  6. Willett, W., Rockström, J., Loken, B. et al. 2019. Food in the Anthropocene: the EAT-Lancet Commission on healthy diets from sustainable food systems (Potraviny v antropocéne: komisia EAT-Lancet o zdravej strave pochádzajúcej z udržateľných potravinových systémov). Lancet 393:447–92.

  7. WWF. 2020. Covid-19: Urgent Call to Protect People and Nature (Covid-19: naliehavá výzva na ochranu ľudí a prírody). WWF.

  8. UNEP a ILRI. 2020. Preventing the Next Pandemic: Zoonotic diseases and how to break the chain of transmission (Prevencia ďalšej pandémie: zoonózne ochorenia a návod na prerušenie reťazca prenosu). Program OSN pre životné prostredie, Nairobi, Keňa.

  9. Program OSN pre životné prostredie (2021). Food Waste Index Report 2021 (Správa o indexe plytvania potravinami v roku 2021)

 
Jedlo - dobré pre nás, dobré pre planétu
Jedlo - dobré pre nás, dobré pre planétu
© IStock Enlarge