Lov vlka na Slovensku ohrozuje aj cezhraničné vlčie rodiny. Ako sa darí vlkom na hraniciach Kysúc a Beskýd? | WWF

Lov vlka na Slovensku ohrozuje aj cezhraničné vlčie rodiny. Ako sa darí vlkom na hraniciach Kysúc a Beskýd?



Posted on 14 October 2020
Mláďatá vo vlčej svorke v Javorníkoch.
Mláďatá vo vlčej svorke v Javorníkoch.
© Peter Drengubiak, Kysuce
Na ministerstve pôdohospodárstva sa má onedlho rozhodnúť, či bude túto sezónu povolený lov vlka a koľko vlkov bude možné uloviť. Minulý rok bolo v čase lovu od novembra do polovice januára usmrtených 35 vlkov. Od roku 2000 poľovníci na Slovensku legálne ulovili takmer 1800 vlkov. Ako pred rokom tak i teraz žiada 31 organizácií, vrátane WWF Slovensko, vlkov neloviť. Na rozhodnutie, čakajú aj naši susedia. Lov u nás totiž ovplyvňuje aj „medzinárodné“ vlčie rodiny. 

Česko-slovenská vlčia rodina

Vlci sa do Českej republiky začali vracať v 90. rokoch, a to najskôr práve do karpatských pohorí na hraniciach s Poľskom a Slovenskom. Spočiatku to boli jednotlivci, až teraz po viac ako 20 rokoch ide o vlčiu rodinu s mláďatami,“ hovorí Michal Bojda z Hnutí DUHA, ktoré sa venuje monitoringu veľkých šeliem.

Vlčia svorka v Sliezskych Beskydách má mláďatá prvý raz, svorka v Javorníkoch druhý raz. Prečo až teraz?
Podľa Bojdu je to odraz situácie na Slovensku. Do roku 2009 sa vlk u nás lovil bez kvót, potom sa zaviedli kvóty, ale vysoké a bez kontroly ulovených vlkov pracovníkom štátnej ochrany prírody. Počty nahlásených ulovených vlkov sa ročne hýbali okolo 150. Až v roku 2013 bol zakázaný lov vlka na spoločných poľovačkách, lov v prihraničných územiach a v územiach medzinárodného významu NATURA 2000 a zaviedla sa povinnosť privolať k usmrtenému vlkovi štátneho ochranára. Napriek kvóte 80 vlkov, nahlásili vtedy poľovníci len 27 ulovených vlkov.

Keď sa na Slovensku lovili vlci v stovkách, vlčie rodiny nemali šancu migrovať a rozšíriť sa aj na naše územie,“ hovorí Bojda. A dodáva, že ani dnes nie je situácia ideálna. Územia vyhlasované na ochranu vlka sú malé, oproti územiu, kde sa vlčia svorka bežne pohybuje. Aj „česko-slovenská“ rodina je chránená v okolí brložiska, teda na hrebeni Javorníkov, no keď zíde nižšie do dolín, už jej členov možno strieľať. V podobnom ohrození je aj svorka v Sliezskych Beskydách, ktorá migruje cez tri krajiny – Poľsko, Slovensko i Česko. „Obávame sa, aby nebol odlovený niektorí člen rodičovského páru, lebo vtedy sa môže svorka uchyľovať k hľadaniu ľahšej koristi, akou sú nedostatočne chránené ovce,“ hovorí Bojda.


Mláďatá vlčej svorky v Javorníkoch. © Peter Drengubiak, CHKO Kysuce

Farmári na dvoch stranách hranice

 Neštandardné správanie v prípade rozbitia svorky potvrdzuje aj Jerguš Tesák z WWF Slovensko: “Ak je pri odstrele usmrtená matka či otec, svorka stráca vodcu a môže vzniknúť chaos – môže dôjsť k páreniu súrodencov, alebo sa svorka môže rozpadnúť. Ak tvorí svorku len rodičovský pár a tohoročné mláďatá a pri love usmrtia jedného z rodičov, vzniká problém, kto bude loviť. Mladé vĺčatá to ešte nevedia, a tak sa môže stať, že si pamätajú salaš, kde ich možno učili rodičia loviť, alebo si ho pamätajú z pochôdzok a idú loviť tam.“
 
Doteraz na českej strane Javorníkov väčšie škody nezaznamenali, monitoring potvrdzuje, že svorka má okolo brložiska dosť jelenej, divičiacej či srnčej zveri. Tri škodové udalosti riešili tento rok štátni ochranári na slovenskej strane Javorníkov a na Kysuciach. Väčšie škody má na svedomí svorka v Sliezskych Beskydách, keďže tu sa viac farmárči a osídlenie sa ťahá do vyšších polôh. Hlásené škody na slovenskej i českej strane však majú jedno spoločné – väčšina stád nemala dostatočnú ochranu. Na Slovensku je ochrana oviec na pleciach farmárov – ak nie je dostatočná, nemajú za zabité ovce či dobytok nárok na odškodnenie. V Čechách farmári môžu požiadať štát o dotáciu na elektrické ohradníky, košiare či pastierskych psov. „Návrat prirodzeného predátora kopytníkov pomáha vracať rovnováhu do našich lesov, pretože redukuje premnožené srnce, jeleňov a diviakov. Prináša to však nutnosť lepšie chrániť hospodárske zvieratá, pretože najmä ovce či kozy bez dostatočnej ochrany sú vždy pre vlka ľahšou korisťou,“ hovorí Bojda.


Ak je v svorke usmrtený člen rodičovského páru, mláďatá sa môžu skôr uchýliť k lovu nechránenej koristi na farmách. © Tomáš Hulík

Vracajú sa vďaka ochrane migračných trás

 To, že sa vlci vracajú späť do Čiech je možné aj vďaka posledným migračným trasám medzi horskými oblasťami. Práve na Kysuciach je ich ochrana zásadná. Zostávajú tu len posledné priechodné trasy, ktorými sa šelmy dokážu presúvať zo Slovenska do Čiech, aj to už najmä vlk a rys. „Na Slovensku rastie počet medveďov, ale u nás to nevidíme. Myslíme si, že je to práve dôsledok zhoršenej priechodnosti krajiny,“ hovorí Michal Bojda.

Na problém upozorňuje aj Peter Drengubiak zo Správy CHKO Kysuce. Chránené územie je rozdelené cestami, železnicami a intenzívnou zástavbou na malé fragmenty prírodnej krajiny vhodnej pre život šeliem. Kysuce sa nachádzajú na západnom okraji Karpát a sú kľúčové pre zachovanie konektivity medzi Slovenskom, Českom a Poľskom. „Najdôležitejší hraničný biokoridor umožňujúci pohyb zveri do Čiech, Poľska a späť, prechádza cez dve kolízne miesta s dopravnou infraštruktúrou, a to v Skalitom a na Svrčinovci. V Skalitom je pohyb zveri možný popod viadukt diaľnice D3, na Svrčinovci má zabezpečiť pohyb zveri pripravovaný ekodukt,“ hovorí Drengubiak.


Vĺča zo svorky v Sliezskych Beskydách na zábere z fotopasce.©
Jiří Labuda, Hnutie DUHA

 
Pre migráciu v rámci Kysúc a Javorníkov zostávajú posledné pre šelmy priechodné koridory pri Čadci, Horelici, Kysuckom Lieskovci, Povine, Rudinke a Klubine. Všetky tieto koridory, ktoré boli zmapované v rámci projektu Transgreenprojektu Connectgreen, však pretínajú cesty, niekde i železnica a ohrozuje ich rozrastanie obcí a oplotenia. „Výstavba v biokoridoroch v prvom stupni ochrany prírody je v súčasnosti takmer neovplyvniteľná. Uvedomuje si Slovensko, že pre ochranu šeliem nie sú dôležité len jadrové územia ich výskytu, ale aj ich „spojnice“ - biokoridory zabezpečujúce nenahraditeľný pohyb génov?,“ pýta sa Drengubiak.

Ťažká je už aj migrácia šeliem medzi Kysucami a Malou Fatrou. Tu treba chrániť posledné koridory pri obci Stráža, potom medzi Belou a Terchovou a v sedle pod Rovnou Horou. Práve v katastri obce Stráža bol minulý rok ulovený jeden z vlkov v rámci povolenej kvóty, podľa záznamu osamelý. Druhý bol zastrelený bližšie k českej hranici – v katastri obce Dlhé pole a podľa záznamu sa pohyboval v 6 -člennej svorke.

Krívajúci vlci a nelegálny lov

 V CHKO Kysuce na slovenskej strane potvrdil monitoring dve svorky s mladými v Javorníkoch a tri v Kysuckej vrchovine, z toho jedna na hraniciach s CHKO Horná Orava. Väčšinou malé – po troch členoch, len jedna mala šesť členov. Zaznamenali aj niekoľko osamelých vlkov. „Čím je svorka menšia, tým ťažší je pre ňu lov divej zveri. Ak sú v svorke len rodičia s mladými a otca či matku zastrelia, mladé majú problém prežiť. Ak sú v svorke aj mláďatá z minulého roka, ktoré pomáhajú s lovom, šanca na prežitie je väčšia,“ upozorňuje aj Drengubiak na problém lovu. „Ideálne riešenie? Celoročná ochrana vlka a zároveň podpora farmárov pri ochrane stád,“ hovorí a upozorňuje, že počty legálne zastrelených vlkov neodrážajú realitu, pretože sa vlk loví stále aj nelegálne.

Monitoring potvrdil aj štyroch krívajúcich vlkov. "V prírode je veľa situácii, pri ktorých sa môže vlk zraniť – napr. pri zrážke s autom, pri love fyzicky zdatnej koristi či pri interakcii s nepríbuzenskými vlčími rodinami. No jedným z dôvodom môže byť i zásah strelnou zbraňou.“ A dodáva: „Osud zraneného vlka je záležitosťou viacerých faktorov: rozsah a druh zranenia, kontakt „domovskej“ svorky a ich lovná úspešnosť, ročné obdobie, atď. Ak zranený vlk dokáže v kooperácii so svojou rodinou prežiť 2 roky a potom ho usmrtí guľka kvótovaného lovu, ide o veľmi smutnú slovenskú realitu. Tento príbeh sa udial v našej územnej pôsobnosti a  z pamäti ho nikdy nevymažem.“
 
 
 
Poľský príklad: riešte aj pytliactvo
 V Čechách a v Poľsku sa vlk neloví. Aj v Poľsku boli vlci takmer vyhubení, udržali sa len vo východnej časti krajiny a na západ sa začali rozširovať po zastavení lovu. „Vlci sa na poľskej strane Sliezskych Beskýd objavujú od roku 1995, teda krátko potom, ako sa vlk stal v celom Poľsku prísne chráneným druhom. V Sliezskych Beskydách sa momentálne pohybujú a rozmnožujú minimálne dve svorky,“ hovorí Robert Mysłajek zo združenia WILK.

Lov vlka na Slovensku si tak všímajú i naši severní susedia. Už v minulosti angažovanosť poľského ministra životného prostredia prispela k sprísneniu ochrany cezhraničných vlčích svoriek. Zastaviť strieľanie vlkov v 23 km páse pozdĺž hraníc s Poľskom žiadal minister Janusz Zaleski v liste, ktorý poslal v roku 2012 slovenskej vláde. Mimovládne organizácie poslali zase sťažnosť Európskej komisií na lov vlka v územiach NATURA 2000.

Príklad Poľska však ukazuje, že s obmedzením legálneho lovu musia ísť ruka v ruke aj opatrenia na obmedzenie pytliactva. „Celoštátna ochrana vlka zrušila legálny dôvod na usmrcovanie vlkov, pričom legálny lov nepresiahol 100 jedincov ročne,“ píše sa v poľskom programe starostlivosti o vlka. A  nasleduje upozornenie, že neboli súbežne vytvorené nástroje na obmedzenie nelegálneho lovu, poľovníci sa so zákazom nestotožnili a monitoring potvrdil desiatky zastrelených vlkov. “Vo všetkých zdokumentovaných prípadoch pytliactva na vlkov bolo vyšetrovanie ukončené, pretože sa čin nestal, alebo nebol nájdený páchateľ či so zdôvodnením, že zabitie jedného vlka neprináša výrazné škody. Takáto prax polície a prokuratúry znemožňuje trestanie pytliactva,“ upozorňujú Poliaci.
 
Andrea Hajdúchová, WWF Slovensko

 
Mláďatá vo vlčej svorke v Javorníkoch.
Mláďatá vo vlčej svorke v Javorníkoch.
© Peter Drengubiak, Kysuce Enlarge
Karpatské lesy sú domovom vzácnych šeliem
© Tomas Hulik / WWF Enlarge
ConnectGREEN projekt
ConnectGREEN projekt
© WWF Slovensko Enlarge