Pre udržateľnú budúcnosť potrebujeme čistý vzduch a vodu. A potrebujeme aj zdravú pôdu. Práve vzťah medzi ňou a klimatickou zmenou je recipročný: kým klimatická zmena ovplyvňuje stav, v akom sa pôda nachádza, používanie pôdy zas na druhej strane ovplyvňuje samotnú klimatickú zmenu. Zlou správou je, že to, ako pôdu momentálne spravujeme, prispieva k zvyšovaniu úrovne skleníkových plynov v atmosfére. Tou dobrou zas to, že riešenia existujú a v ich centre stojí spôsob, akým produkujeme a konzumujeme potraviny.

Správa Medzivládneho panela OSN pre zmenu klímy (IPCC) predkladá niekoľko radov dôkazov, ktoré ukazujú, že naša šanca obmedziť zvýšenie globálnej teploty o maximálne 1,5 °C oproti úrovni z predindustriálneho obdobia (čo predstavuje najambicióznejší cieľ Parížskej dohody) rapídne klesá.

Vieme, že povrch pôdy sa v porovnaní s globálnym priemerom ohrieva rýchlejšie. To ju vystavuje veľkému riziku, pričom zhoršenie jej stavu bude viesť k nižšiemu výnosu plodín, častejším suchám a požiarom a ešte väčšiemu uhlíkovému znečisteniu, čo následne ďalej zrýchli otepľovanie. 

Rapídne otepľovanie zároveň výrazne zhoršuje to, ako využívame zem – poľnohospodárstvo, lesníctvo a iné odvetvia zapríčiňujú približne pätinu až štvrtinu všetkých emisií skleníkových plynov. Využívame viac zeme než kedykoľvek predtým, a ak nezmeníme svoje konzumné návyky (vrátane rastúcej spotreby potravín), nárast populácie bude dopyt po nej len zvyšovať.

Existujú dva spôsoby, ako využívať pôdu a nielen zlepšiť jej stav a úrodnosť, ale zároveň aj obmedziť vplyv na globálne otepľovanie. Môžeme zredukovať množstvo emisií pochádzajúcich zo zeme a zároveň pomocou nej odčerpávať oxid uhličitý, ktorý sa už nachádza v atmosfére.
Pokiaľ ide o znižovanie emisií, podarí sa nám to, iba ak zmeníme potravinový systém.

Po prvé treba nevyhnutne znížiť mieru odlesňovania a hospodárskej premeny prirodzených biotopov. Poľnohospodárstvo stojí za takmer tromi štvrtinami celkového odlesňovania, no okrem lesov zasahuje aj iné typy krajiny – v skutočnosti viac ako 50 % biotopov zničených v dôsledku produkcie potravín tvoria lúky a savany. Firmy už začali prejavovať snahu o elimináciu odlesňovania a hospodárskej premeny pôdy zo svojich dodávateľských reťazcov, no musia konať rýchlejšie a v širšom rozsahu – v súlade s princípmi, definíciami a usmerneniami iniciatívy Accountability Framework (AFi). A vlády zatiaľ musia implementovať účinnejšie politiky na ochranu prírody a zastavenie hospodárskej premeny pôdy.

Po druhé musíme zmeniť spôsob nášho stravovania. Priveľa potravín, ktoré jeme – od červeného mäsa až po ryžu –, prispieva k zvýšenému množstvu uvoľnených emisií. A čo je ešte horšie, na mnohých miestach sa týchto potravín konzumuje viac, než treba z hľadiska výživy. Aby bolo možné priniesť zmenu, okrem výživových potrieb a lepšieho zdravia musia oficiálne usmernenia brať do úvahy aj environmentálny vplyv jednotlivých spôsobov stravovania. Keďže čoraz viac krajín sa snaží tieto svoje usmernenia zlepšovať, musíme vyvinúť intenzívne úsilie, ktoré podporí ich implementáciu – výrazne propagovať nové štandardy a začleniť do tohto procesu rôzne časti spoločnosti. Spoločnými silami musíme popracovať na zlepšení zdravia ľudí aj planéty. Pozrite si šesť jednoduchých tipov na udržateľné stravovanie od organizácie WWF, zahŕňajúcich zmeny v oblasti stravovania, bez ktorých sa nám zvýšenie globálnej teploty nepodarí udržať na úrovni do 2 °C. (prepojenie na článok o princípoch programu stravovania Livewell) Sila je na našich tanieroch a každý z nás sa prostredníctvom svojich každodenných rozhodnutí môže stať súčasťou riešenia.

Po tretie musíme zredukovať plytvanie potravinami a ich znehodnocovanie. Približne tretina všetkých vyprodukovaných potravín sa vôbec neskonzumuje. Emisie vynaložené na produkciu vyhodeného jedla sú tak nielenže absolútne zbytočné, no dokonca ešte aj narastajú, keď sa jedlo rozkladá na skládke. Zužitkovanie nezjedených potravín na výrobu kompostu či krmiva pre zvieratá je určite prínosné, no za skutočný úspech možno v prvom rade považovať to, ak sa už skôr v rámci potravinárskeho reťazca takémuto spotrebiteľskému odpadu podarí predísť. Firmy, ktoré sa dostávajú do priameho kontaktu so zákazníkmi, musia transparentne merať a redukovať mieru svojho plytvania, zatiaľ čo na vládach zostáva vypracovať legislatívu, ktorá bude penalizovať nehospodárne praktiky.

Pokiaľ ide o využívanie zeme na odčerpávanie oxidu uhličitého z atmosféry, je potrebné zlepšiť možnosti záchytu uhlíka v poľnohospodárskej pôde. Jednou z nich je zavádzať na fungujúcich farmách a rančoch agroekologické postupy a systémy produkcie rešpektujúce princípy agrobiodiverzity. Okrem toho môžeme tiež ozdraviť znehodnotenú pôdu a chrániť lúky a následne ich použiť na produkciu potravín bez hospodárskej premeny pôdy a so zachovaním ekosystémových služieb. 

Udržateľný chov dobytka na lúkach napríklad nielenže pomáha udržiavať krajinu a prispieva k potravinovej bezpečnosti, ale aj chráni zdravie pôdy a umožňuje efektívnu a dlhodobé uloženie uhlíka v zemi. Firmy a rovnako aj spotrebitelia sa musia dožadovať udržateľne vyprodukovaných potravín, ktoré pomáhajú zachovávať pôdu v dobrom stave a nezapríčiňujú jej hospodársku premenu. Vlády musia brzdiť poľnohospodárske metódy, ktoré znižujú kvalitu pôdy, a tým prispievajú k potrebe ďalšej jej hospodárskej premeny.

Ak chceme zastaviť klimatickú zmenu, musíme zredukovať emisie z používania pôdy a zároveň túto pôdu lepšie využívať na odčerpávanie oxidu uhličitého z atmosféry. Potravinový systém v tom jednoznačne zohráva obrovskú rolu. Neznamená to, že môžeme prestať myslieť na  energetické, urbánne a priemyselné systémy. Transformáciu využívania pôdy však musíme umiestniť do popredia rovnako, ako sme to spravili s využívaním energie. Vďaka tomu budeme môcť zvýšiť svoju klimatickú odolnosť, zlepšiť potravinovú bezpečnosť a ochrániť biodiverzitu aj pre budúce generácie.