Na našich riekach sme postavili už viac ako tisíc bariér
Ak chceme zachrániť rieky, musíme im vrátiť dobrý ekologický stav
Zostávajú posledné dni, kedy možno podporiť ochranu vôd v kampani #ProtectWater, ktorá žiada zachovanie aktuálnej smernice EÚ o vode. Tá zaväzuje členské štáty vrátiť riekam dobrý ekologický stav. U nás túto podmienku nespĺňa viac ako 46 % vodných tokov. Nielen kvôli znečisteniu, ale najmä kvôli bariéram.Kampaň Protect Water podporilo viac ako 300 tisíc ľudí
Už viac ako 300-tisíc obyvateľov a obyvateliek Európy žiada Európsku komisiu, aby zachovala súčasnú Rámcovú smernicu o vode. Smernica zaväzuje krajiny Európskej únie zhodnotiť stav svojich povrchových a podzemných vôd a vrátiť im dobrý ekologický stav. Čas na nápravu sa kráti. Hraničný termín je rok 2027. Pri hodnotení vôd pritom štáty nemajú prihliadať len na to, ako sú znečistené, ale aj na to, ako silne sú pozmenené rôznymi, najmä vodohospodárskymi zásahmi. Ide predovšetkým o výstavbu hatí, malých vodných elektrárni, priehrad, ale aj úpravy v rámci protipovodňových opatrení.Nestrácame len lesy, strácame aj rieky
„Verejnosť na Slovensku sa už postavila za ochranu našich lesov. No ešte stále si málo uvedomujeme, že prichádzame aj o rieky. Vo WWF Slovensko sme presvedčení, že bez toho, aby sa na Slovensku začali odstraňovať niektoré bariéry na vodných tokoch, sa nepodarí dosiahnuť dobrý ekologický stav našich riek. Preto pracujeme na hodnotení funkčnosti niektorých bariér. Našim cieľom je upozorniť na tie, ktoré už nie sú funkčné a sú len prekážkou. A naďalej chceme sledovať, či sa dodržiavajú zákony pri výstavbe nových bariér. Veríme, že to má zmysel, čo sa potvrdilo pri poslednom rozhodnutí o výstavbe malej vodnej elektrárne pri Hronskom Beňadiku, kde súd minulý týždeň potvrdil, že nebol dodržaný zákon, keď stavbu posúdil len formálne,“ hovorí riaditeľka WWF Slovensko Miroslava Plassmann.Na riekach sme postavili viac ako tisíc bariér
Aktuálny Vodný plán Slovenska udáva, že v roku 2014 bolo na najväčších slovenských riekach 1 075 stavieb. Odvtedy ich počet ešte narástol. Najhoršia situácia je na Váhu a Hrone. Hoci sa pri vodných bariérach niekedy budujú rybovody, ich efektívnosť je otázna. Úspešnej migrácií bránia totiž aj zmenené podmienky – v stojatej vode strácajú mnohé prúdomilné ryby orientáciu. Rybovody navyše riešia len protiprúdovú migráciu, ryby však migrujú aj v smere toku a vtedy často končia na turbínach, alebo je ich migrácia neúspešná. Prichádzame tak o populácie rýb, ktoré boli kedysi pre naše rieky typické. V povodí Popradu a Dunajca napríklad v minulosti tiahli lososy a hore Dunajom zase najväčšie sladkovodné ryby sveta - vyzy. Problémy pri migrácii však majú dnes aj ďalšie druhy ako pstruhy, mreny, či jalce.Okrem bariér narúšajú ekologický stav riek aj ďalšie zásahy, ako vyrovnávanie toku, vykladanie brehov či dna kameňmi alebo betónom, vysušovanie bočných ramien, výrub stromov na brehoch. Takýmito zásahmi sú najviac postihnuté rieky Váh, Hron a Bodrog.