Až tretine sladkovodných rýb hrozí vyhynutie, varuje nová správa o stratených rybách sveta. | WWF

Až tretine sladkovodných rýb hrozí vyhynutie, varuje nová správa o stratených rybách sveta.



Posted on 23 February 2021
Vyza veľká
© Phyllis Rachler / WWF
Sladkovodné rieky či jazerá predstavujú len percento vôd na Zemi, no práve v nich žije 51 percent všetkých druhov rýb a ¼ všetkých druhov stavovcov na planéte. Od tohto druhového bohatstva závisí nielen zdravie svetových riek a mokradí, ale aj živobytie stoviek miliónov ľudí. Sladkovodná biodiverzita však klesá dvojnásobne rýchlejšie ako biodiverzita oceánov či lesov a tisíce druhov sladkovodných rýb smerujú k vyhynutiu, varuje nová správa World’s Forgotten Fishes (Stratené ryby sveta).
 
Podľa dnes zverejnenej správy World’s Forgotten Fishes (Stratené ryby sveta) až jednému z troch sladkovodných druhov rýb hrozí vyhynutie. V Červenom zozname ohrozených druhov IUCN je uvedených ako vyhynutých až 80 druhov sladkovodných rýb, z toho 16 druhov pribudlo roku 2020.
 
Aj posledná Správa WWF o stave planéty, ktorá sleduje stav populácií voľne žijúcich živočíchov varuje, že k najväčšiemu poklesu biodiverzity dochádza práve pri sladkovodných rybách. Pokles sledovaných populácií sladkovodných rýb predstavuje od roku 1970 až 84 percent, pričom v prípade populácií migrujúcich druhov rýb (napr. známy jeseter alebo losos, či exotickí migranti ako ázijský sleď hilsa či juhoamerický sumec) – je to 76 percent a v prípade veľkých rýb (s váhou nad 30 kg) dokonca katastrofických 94 percent.
 
Na svete bolo doteraz opísaných 18 075 druhov sladkovodných rýb a mnohé druhy stále čakajú na objavenie. Správa World’s Forgotten Fishes upozorňuje, že toto druhové bohatstvo je nevyhnutné nielen pre zdravie svetových riek, jazier a mokradí. Pre stámilióny ľudí na planéte predstavujú ryby jediný zdroj živočíšnych bielkovín a ďalšie milióny ľudí sú na nich ekonomicky závislé.
 
Nikde na svete nie je strata biodiverzity tak akútna ako v našich riekach, jazerách a mokradiach a najjasnejším indikátorom škôd, ktoré páchame, je rýchly pokles populácií sladkovodných rýb,“ hovorí Stuart Orr, WWF líder pre oblasť sladkovodných ekosystémov. „Napriek významu, ktorý majú sladkovodné ryby pre komunity po celom svete, nie sú dopady na ne dostatočne zohľadnené pri rozhodnutiach o výstavbe vodných elektrární, výstavbe v nivách riek či v plánoch na využitie vodných zdrojov.
 
Správa upozorňuje na devastujúce účinky kombinácií rôznych hrozieb, ktorým čelia sladkovodné ekosystémy a ryby, ktoré v nich žijú. Je to najmä ničenie biotopov, výstavba priehrad a ďalších typov bariér na voľne tečúcich riekach, nadmerný odber vody či znečistenie, ktoré sa do vôd dostáva z domácností, poľnohospodárstva a priemyslu. Okrem toho pôvodné sladkovodné ryby ohrozuje nadmerný rybolov, neohľaduplné rybárske postupy, šírenie inváznych druhov, dopady zmeny klímy, ale aj pytliactvo a nelegálny obchod.
 
Tieto hrozby sú prítomné naprieč regiónmi a Európa nie je výnimkou. Aj Európska environmentálna agentúra (EEA) práve zverejnila správu o prekážkach na európskych riekach. Vyplýva z nej, že na týchto riekach existuje viac ako milión bariér a asi 10 percent z nich je zastaraných. EEA upozornila, že bariéry sú jeden z hlavných dôvodov, pre ktoré je 60 percent riek v Európe v zlom ekologickom stave. Bariéry bránia migrácii rýb, ale aj iných druhov živočíchov, ako aj prúdeniu sedimentov a živín. Správa zdôrazňuje tzv. „kumulatívny efekt“ viacerých bariér na tokoch: „Kumulatívny vplyv veľkého množstva riečnych bariér v Európe je jedna z hlavných príčin viac ako 80 percentného poklesu sladkovodnej biodiverzity a straty 55 percent sledovaných populácií migrujúcich rýb.
 
„Existuje dlhý zoznam hrozieb, ktoré zhoršujú stav našich riek, jazier a mokradí a ohrozujú život v nich, no existuje aj zoznam riešení, ktoré môžu zabrániť kolapsu sladkovodných ekosystémov. Musíme chrániť posledné voľne tečúce rieky, obnovovať mokrade a riečne nivy a odstraňovať z riek prehradenia, v prvom rade tie, ktoré už dávno neslúžia svojmu účelu a prehradzujú rieky naprieč celým tokom. Takýchto projektov by sme mali, našťastie, vidieť stále viac nielen na európskych, ale aj na slovenských riekach,“ hovorí Miroslava Plassmann, riaditeľka WWF Slovensko.
 
Od európskych krajín to vyžaduje Rámcová smernica o vode ako aj Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030. Jedným z cieľov stratégie je zabezpečiť 25-tisíc kilometrov voľne tečúcich riek a podľa smernice majú krajiny dosiahnuť na svojich riekach dobrý ekologický stav do roku 2027. Dosahovanie týchto cieľov spája aj na Slovensku partnerov z rôznych sfér - Ministerstvo životného prostredia SR vrátane rezortných organizácií ako Štátna ochrana prírody SR, Vodohospodárska výstavba či Výskumný ústav vodného hospodárstva, s mimovládnymi organizáciami a univerzitami. Príkladom je integrovaný projekt LIFE, ktorý len koncom roka schválila Európska komisia a ktorého súčasťou je práve realizácia opatrení na revitalizáciu riek, ochranu biotopov rašelinísk, obnovu biotopov trvalých trávnych porastov a mokradí.
WWF Slovensko spolu so Slovenským vodohospodárskym podnikom a ŠOP SR tiež pracuje na zozname ďalších bariér vhodných na odstránenie, čo je jeden z najlepších prírode blízkych spôsobov spriechodnenia rieky. Začiatkom leta by sa mali spustiť práce na odstraňovaní bariéry na rieky Hučava.
 
Správu World’s Forgotten Fishes pripravilo spoločne 16 mimovládnych organizácií, stiahnuť si ju možno z webu.
Rovnako ako fotografie k správe.


 

Fakty a čísla zo Správy o stratených rybách sveta:

 
Na svete je viac ako  18 075 druhov sladkovodných rýb, čo predstavuje 51 percent všetkých druhov rýb.
○  Najväčšiu rozmanitosť sladkovodných rýb možno nájsť v trópoch. Na čele sú povodia Amazonky (2400+), Mekongu (1200+) a Konga (1100+).
○ Len v Južnej Amerike bolo za posledné desaťročie každý rok opísaných viac ako 104 nových druhov sladkovodných rýb. Rovnako boli napr. minulý rok v oblasti Indie objavené nové druhy rýb , patriace do úplne novej čeľade Aenigmachannidae, kam patrí aj jaskynný druh ryby Aenigmachanna gollum (svojrázne pomenovaný po postave z trilógie Pán prsteňov).
○ Popri novoobjavených druhoch sú rieky a jazerá domovom starobylých  a bizarných rýb a vodných živočíchov. Napr. mihule či sliznatky patria do skupiny bezčeľustnatých rýb, ktoré sa objavili na Zemi pred zhruba 350 miliónmi rokov. Rovnako dvojdyšníky  či dvojdyšné ryby (Dipnoi) – ktoré sa vyvinuli asi pred 380 mil. rokov a ako napovedá názov, majú vyvinuté pľúca a môžu dýchať vzduch.
 
Populácie sladkovodných rýb kolabujú, takmer 1/3 druhov sladkovodných rýb hrozí vyhynutie.
○ 80 z nich už IUCN vyhlásila za vyhynuté, z toho 16 v roku 2020, medzi nimi je i dávny obyvateľ Dunajskej delty – hrúz (Romanogobio antipa). A v roku 2020 pribudla na zoznam vyhynutých jedna z najväčších sladkovodných rýb sveta - veslonos čínsky (Psephurus gladius).
○ Ďalších 10 je klasifikovaných ako „vyhynuté vo voľnej prírode“.
○ 583 je kriticky ohrozených, z toho 115 je klasifikovaných ako „kriticky ohrozené a pravdepodobne vyhynuté“.
Podľa Správy o stave planéty (Living Planet Report 2020) poklesli sledované  populácie migrujúcich sladkovodných rýb od roku 1970 o 76 percent, populácie veľkých rýb (nad 30 kg) o 94 percent.
○ Dôvodov je veľa – od znečistenia, cez výstavbu priehrad, vysušovanie mokradí a riečnych nív, nadmerný odber vody, nadmerný rybolov, presadzovanie nepôvodných druhov rýb, až po pytliactvo a nelegálny obchod.
○ Nelegálny obchod s kaviárom je hlavný dôvod, prečo patria jesetery medzi najohrozenejšie druhy na svete a prečo sa strácajú i z európskych riek, vrátane Slovenska.
○ Európske úhory patria medzi najpašovanejšie živočíchy sveta. Aj oni pritom patria podľa IUCN medzi kriticky ohrozené. Europol odhaduje, že najmä do Číny je z Európy ročne pašovaných viac ako 100 ton úhorov.
○ Jesetery, označovaní aj za „riečnych obrov“ prežili v našich riekach od čias dinosaurov, no dnes 23 z 27 druhov hrozí vyhynutie. Dôvodom nie je len spomínaný obchod s kaviárom, ale tiež nadmerný lov, znečistenie, priehrady, ktoré blokujú ich migračné trasy. Jesetery sa tak strácajú zo svetových riek vrátane európskych ako Dunaj či Rýn. Udržanie a návrat jeseterov do prírody už dnes závisí od ochranárskych projektov, ako sú i projekt WWF Maďarsko, WWF Bulharsko či WWF Rumunsko, ktoré vracajú jeseterov do Dunaja.
○ Podľa červeného zoznamu vyhynulo na Slovensku až šesť druhov rýb a ďalších sedem druhov patrí ku kriticky ohrozeným. Medzi vyhynuté patrí vyza veľká a ďalšie druhy jeseterov, pstruh morský či losos atlantický. Všetko sú to migrujúce druhy rýb. Vyza k nám migrovala od Čierneho mora po Dunaji až do Moravy či Váhu, lososy zvykli migrovať Dunajcom a riekou Poprad na neresiská v Tatrách.


Úhori patria medzi najpašovanejšie živočíchy, na fotke mladí úhory.. © Tim Wattt, WWF  

Zdravé sladkovodné ekosystémy sú nevyhnutné pre udržanie prosperujúcej populácie sladkovodných rýb, ktoré sú kľúčové pre zdravie riek, jazier a mokradí:
○ Od roku 1970 svet stratil viac ako tretinu mokradí.
○ Sladkovodné mokrade majú ekonomickú hodnotu 5-krát vyššiu ako tropické lesy.
○ Rašeliniská ukladajú 30 percent pozemného uhlíka napriek tomu, že pokrývajú 3 percentá jeho povrchu.
○ Najmenej 2 miliardy ľudí sa musia spoliehať na získavanie pitnej vody z riek.
○ Na riekach závisí 1/4 globálnej produkcie potravín, pričom zavlažovaná plocha predstavuje 190 miliónov hektárov.
○ Státisíce priehrad od obrovských až po malé hate prehradzujú rieky po celom svete. Len v Európe je podľa nedávno zverejnenej správy Európskej environmentálnej agentúry viac ako milión bariér a asi 10 percent z nich je už zastaraných.
○ Priehrady vo svete sa však začínajú odstraňovať, podľa údajov Dam Removal bolo doteraz z európskych riek odstránených takmer 5-tisíc priehrad, a to najmä v západoeurópskych krajinách. Medzi lídrov patrí Francúzsko.
○ Každý rok končí v sladkovodných ekosystémov 300 - 400 miliónov ton odpadov a viac ako 80 percent všetkej odpadovej vody sa vracia do riek bez riadneho prečistenia.
 
Ročne sa na svete v prírode vyloví 12 miliónov ton sladkovodných rýb (13 percent globálneho úlovku všetkých rýb)
○ Report však upozorňuje, že ide o veľmi podhodnotené číslo, založené na oficiálne uvádzaných štatistikách krajín, no sladkovodné ryby sa chovajú v rôznych menších chovných zariadeniach v Ázií, Afrike či Južnej Amerike, ktoré nie vždy poskytujú presné údaje. Na základe výskumu  lokálnych trhov by toto číslo mohlo byť až o 65 percent vyššie.
○ Pre 200 miliónov ľudí sú sladkovodné ryby primárny zdroj živočíšnych bielkovín.
○ 40 percent sladkovodných rýb je ulovených v nízkopríjmových oblastiach, Ázia tvorila 2/3 globálneho úlovku (na čele s Čínou, Indiou, Bangladéšom, Mjanmarskom, Kambodžou a Indonéziou), Afrika 25 percent.


Mrenka denisonova, obľúbená chovateľmi, no vo voľnej prírode kriticky ohrozená. © Beta Mahatvaraj, WWF
 
Rekreačnému rybolovu sa venujú na svete stovky miliónov ľudí - 90 miliónov v Číne, 31 miliónov v Severnej Amerike a 26 miliónov v Európe.
○ Rekreačný rybolov generuje obrat ročne až 80 miliárd EUR.
○ Rekreačný rybolov je aj lákadlom pre turistov a významný zdroj príjmu niektorých oblastiach sveta, napr., v severovýchodnej Namíbii podľa odhadov  až 70 percent výnosov z ubytovania turistov súvisí s lovom „tigrej ryby“- afrotetry botswanskej, čo predstavujú hlavný zdroj príjmu miestnych obyvateľov
 
Nie psy či mačky, ale ryby sú najpopulárnejšie domáce zvieratá.
○ S približne 2 500 druhmi okrasných rýb sa obchoduje v 125 krajinách – 90 percent z toho tvoria sladkovodné druhy.
○ Ročný obrat sa odhaduje na 12 - 25 miliárd EUR.
○ Aj na tomto odvetví ekonomicky závisia milióny ľudí, no na druhej strane vyvoláva aj obavy. Jedným z rizík je nadmerný lov exotických rýb, alebo šírenie inváznych druhov, ktoré vytláčajú pôvodné druhy rýb (napr. kvôli zle riadeným chovateľským staniciam, ale aj preto, že majitelia vypúšťajú ryby, o ktoré sa už nechcú starať do prírody, kam nepatria).
○ Ako príklad správa spomína  drobnú rybku známu ako gupka (Peocilia sp.), pôvodom z Malých Antíl, ktorá je dnes už udomácnená na všetkých kontinentoch okrem Antarktídy. Opačný je príbeh čierno-bielej pruhovanej rybky prísavník zebra (Hypancistrus zebra), ktorý patrí k obľúbeným rybkám chovaných po celom svete, no v krajine svojho pôvodu – Brazílii, bola už v r. 2004 zaradená na zoznam ohrozených druhov. Brazília zakázala jej vývoz v snahe zachrániť ju vo voľnej prírode.
○ Podobný je príbeh mrenky denisonovej, ktorá patrí k veľmi obľúbeným druhom v akváriách. Zároveň sa však jedná o ohrozený druh, zapísaný v červenom zozname IUCN, ktorá žije v prírode len v dvoch juhoindických štátoch Kerala a Karnataka.

 
Kontakt pre médiá:
Andrea Settey Hajduchová
WWF Slovakia - Médiá,  Tel: +421 908 700 857, Email: ahajduchova@wwfsk.org
 
Miro Očadlík
WWF Slovakia - Ochrana vôd, Tel: +421 902 550 521, Email: mocadlik@wwfsk.org