25-tisíc kilometrov voľne tečúcich riek, to je cieľ, ktorý si Európska únia stanovila v Stratégií EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030. V Európe sa už riečna revolúcia začala a Slovensko by sa malo pridať. WWF Slovensko dlhodobo upozorňuje na to, ako prehradenia na riekach zhoršujú stav našich vôd a ohrozujú populácie migrujúcich rýb. Teraz spúšťa kampaň za odstránenie starej hate na rieke Hučava v Podpoľaní.

Budeme odstraňovať staré prehradenia riek, vracať im život a sprístupňovať ich ľuďom pre oddych? Slovensko pripravuje novú vodohospodársku koncepciu a nový Vodný plán na roky 2022-27, ktoré sú kľúčové pre budúci stav našich vôd. Máme jedinečnú šancu chytiť posledný vlak a vrátiť našim riekam dobrý ekologický stav.


Odstránenie bariéry na rieke Hučava môže podporiť aj verejnosť na crowdfundingovom webe Remove the Dams in Europe. © Miro Očadlík, WWF Slovensko

„Dobrý ekologický stav riek a s tým súvisiace odstraňovanie prehradení na riekach je záväzok, ktorý nám vyplýva z národnej i európskej legislatívy. S podporou pre takéto projekty počíta pripravovaný operačný program pre životné prostredie a o nutnosti obnovovať prirodzené rieky hovorí i európsky Plán zelenej obnovy. Ak chceme splniť ciele, musíme sa pustiť do práce. WWF Slovensko s partnermi uskutočnilo prieskum stavieb, ktoré prehradzujú naše rieky s cieľom vybrať také, ktoré sú vhodné na odstránenie. Chceme tento zámer dotiahnuť do konca a ukázať, že má zmysel vracať riekam ich prirodzenú podobu. Snahu vidíme u všetkých partnerov a  podporuje ju i Ministerstvo životného prostredia SR,“ hovorí Miroslava Plassmann, riaditeľka WWF Slovensko.

Prehradenia na riekach analyzovalo WWF Slovensko v spolupráci s Ministerstvom životného prostredia SR, Slovenským vodohospodárskym podnikom (SVP, š. p.), Štátnou ochranou prírody SR (ŠOP SR) a občianskymi združeniami Rieka a Slatinka. V prvom kole bolo z viac ako tisícky prehradení vybraných 50 na terénny prieskum. O tom, či je prehradenie vhodné na odstránenie rozhodovali kritériá ako bariérny efekt, vplyv na chránené územia, technický stav, ekologický stav toku, ale i to, komu bariéra patrí, či sa využíva a pod. Medzi prehradeniami vhodnými na odstránenie sú napr. hate na riekach Zázrivka či Hučava. Odstránenie hate na Hučave navrhlo SVP, š.p. a WWF spúšťa na tento projekt  crowdfundingovú kampaň na webe Remove the Dams in Europe (Odstráňme priehrady v Európe). Web zriadilo WWF Holandsko, doteraz na ňom verejnosť podporila projekty na Ukrajine, v Litve, v Španielsku či vo Veľkej Británii.


Hať na Zázrivke je jedinou bariérou na rieke. Zázrivka tečie cez Národný park Malá Fatra. Ide o Územie európskeho významu NATURA 2000 a dokonca o Ramsarskú lokalitu (Ramsarský dohovor je medzinárodná zmluva o ochrane mokradí). © Miro Očadlík, WWF Slovensko

Už názov "Hučava" napovedá o charaktere rieky tečúcej z kaldery vyhasnutej sopky Poľany. Chránená krajinná oblasť Poľana bola vyhlásená už v roku 1981 a neskôr bola zaradená do sústavy biosférických rezervácii UNESCO, do sústavy chránených vtáčích území a území európskeho významu (NATURA 2000).

„Hučava pramení zhruba sto metrov pod vrcholom Veľkej Poľany, v nadmorskej výške 1330 m a približne po 38 kilometroch sa vlieva do rieky Zolná. Z  rybej populácie môžeme v tejto riečke nájsť až sedem druhov, pričom dominujú pôvodné ryby ako pstruh potočný, hlaváč pásoplutvý či slíž severný. Vyskytuje sa tu aj rak riečny či vydra riečna a vidieť tu možno rybárika riečneho, vodnára potočného či bociana čierneho a bieleho. Hať, ktorú chceme s podporou verejnosti a v spolupráci s SVP, š.p. odstrániť, je najväčšou na rieke. Nachádza sa kúsok pod obcou Očová, je nepriechodná pre všetky vodné organizmy a predstavuje prekážku pre prirodzený tok sedimentov a organických látok. Nad ňou, v obci Očová, sa nachádza ešte jedno prehradenie, ktoré, keď sa spriechodní, uvoľní sa 25 km rieky,“ vysvetľuje Miroslav Očadlík, expert na vodné ekosystémy z WWF Slovensko.

WWF Slovensko spolu so ŠOP SR a SVP, š.p., pripravovali i odstránenie bariéry pri Pohorelskej Maši. „Hoci išlo o veľmi starú a nefunkčnú bariéru, na jej odstránenie potrebovalo SVP, š.p., až 18 kladných stanovísk. Išlo o stanovisko obce či správy ciest, stanoviská správcov rôznych sietí, od plynárov, cez elektrikárov či dokonca poskytovateľov internetu,“ hovorí Miro Očadlík. Príroda si nakoniec poradila s bariérou sama. Spolupráca organizácií však pokračuje a pripravujú sa ďalšie projekty.

Murovaný stupeň pri Pohorelskej Maši už dnes Hron neprehrádza. ©Miroslav Očadlík, WWF Slovensko 

V Európe už bolo odstránených skoro 5-tisíc priehrad a prekážok na riekach, najmä v krajinách ako Francúzsko, Nemecko, Španielsko, Veľká Británia, Fínsko, Dánsko a ďalšie. Francúzsko ukončilo odstraňovanie zatiaľ najväčšej priehrady v Európe – 36 metrovej priehrady Vezin. A takéto projekty by mali v Európe pribúdať. Je to cieľ Stratégie EÚ pre biodiverzitu 2030 a vyžaduje si to i Rámcová smernica o vodách. Tá žiada, aby krajiny dosiahli dobrý stav vôd do roku 2027.

Dobrý stav vôd závisí od ich znečistenia, od toho, ako sme rieky pozmenili výstavbou prehradení a ďalšími úpravami a dôležitým ukazovateľom je aj migrácia rýb. Práve sladkovodné druhy živočíchov patria vo svete medzi najohrozenejšie, upozornila Správa o stave planéty. Aj na Slovensku je podľa Národnej stratégie ochrany biodiverzity  ohrozených 70 % druhov rýb a odborníci varujú pred katastrofálnym stavom rybích spoločenstiev.  Podľa červeného zoznamu už u nás vyhynulo 6 druhov rýb a 7 druhov je kriticky ohrozených. Medzi vyhynuté patrí vyza veľká, niektoré druhy jeseterov, pstruh morský či losos atlantický. Vyza k nám migrovala z Čierneho mora po Dunaji až do Moravy či Váhu, lososy migrovali v rieke Dunajec či Poprad na neresiská v Tatrách.