Hať na rieke Hučava v Podpoľaní bude minulosťou. Aj na Slovensko prichádza „riečna revolúcia“. Mali by sme vidieť viac odstraňovaných starých a nepotrebných prehradení riek a viac revitalizácií mokradí, spolu s okolitou riečnou krajinou starých ramien a záplavových lúk. Zaviazali sme sa k tomu v Stratégií EÚ v oblasti biodiverzity, podľa ktorej chce Európa do roku 2030 nechať slobodne tiecť 25-tisíc kilometrov riek.
 
Rieka Hučava pramení na území biosférickej rezervácie Poľana, priamo pod vrcholom Veľkej Poľany a približne po 30 kilometroch sa vlieva do rieky Zolná. V rieke možno nájsť až sedem druhov rýb, pričom dominujú pôvodné druhy ako pstruh potočný, hlaváč pásoplutvý či slíž severný. Odborný ichtyologický prieskum potvrdil aj výskyt mreny škvrnitej. Odborný ichtyologický prieskum potvrdil aj výskyt mreny škvrnitej. Je to európsky významný druh ktorý sa nachádzal práve pod haťou, ktorá mu  bráni v neresovom ťahu vyššie po prúde rieky.
V lokalite sa vyskytuje aj rak riečny či vydra riečna a vidieť tu možno rybárika riečneho, vodnára potočného či bociana čierneho a bieleho.
 
„Hať, ktorú s podporou verejnosti a v spolupráci so Slovenským vodohospodárskym podnikom, š.p. odstraňujeme, je najväčšou na rieke. Nachádza sa kúsok pod obcou Očová, je nepriechodná pre všetky vodné organizmy a predstavuje prekážku pre prirodzený tok sedimentov a organických látok. Hučava až po obec Očová tečie slobodne, meandruje, má dostatok priestoru na bezpečné vybreženie vytvára štrkové lavice a hlbočiny, ktoré potrebujú pre život rôzne druhy rýb a vodné organizmy,“ vysvetľuje Miroslav Očadlík, expert na vodné ekosystémy z WWF Slovensko.
 
V Očovej rieka prechádza prvými ľudskými zásahmi. Koryto samotnej Hučavy bolo v obci vyrovnané a zahĺbené, pôvodné meandre zanikli, brehy rieky boli spevnené, aby chránili okolitú zástavbu. V obci vznikli dve hate, jedna priamo v obci - na nej by sa mal vybudovať rybovod, druhá, ktorá sa odstraňuje, je pod dedinou. V  blízkosti odstraňovanej hate už nie je výstavba, v minulosti slúžila  hať na odber vody do Slatinského potoka. Po spriechodnení oboch bariér sa oslobodí 25 km rieky.
 
Hať na Hučave vybral tím WWF Slovensko spoločne so Slovenským vodohospodárskych podnikom, š.p., (SVP). WWF Slovensko získalo financie na jej odstránenie prostredníctvom zbierky na platforme Odstráňme priehrady v Európe (Remove the Dams in Europe), ktorú zriadilo WWF Holandsko. Európska verejnosť už podporila kampane viacerých európskych pobočiek WWF (Svetového fondu na ochranu prírody) a odstránených bolo už viacero priehrad, napr. v Španielsku, Francúzsku, Veľkej Británii, ale aj na Ukrajine či v Litve.
 
„SVP š. p. v predchádzajúcich rokoch aktívne pristúpil  nie len k spriechodňovaniu,  ale aj celkovému  odstraňovaniu prekážok brániacim migrácii vodnej fauny. Takýmto spôsobom SVP od roku  2016  odstránil 61 prekážok a ďalšie sú v štúdiu príprav na odstránenie či spriechodnenie. Som rád, že jednou z mnohých bariér, ktoré náš podnik odstraňuje, je práve v tejto malebnej oblasti a verím, že aj vďaka revitalizácii rieky Hučava sa jej charakter ešte  znásobí,“ hovorí poverených generálny riaditeľ Dávid Hlubocký zo Slovenského vodohospodárskeho podniku.
 
„Odstránenie nefunkčných a nevyužívaných prekážok je najlepší spôsob spriechodnenia, teda „oslobodenia“ riek. Spriechodnenie riek zlepšuje ich ekologický stav a biodiverzitu, obnovuje funkciu riečnej krajiny, vrátane zadržiavania vody, čím prispieva k zmierňovaniu klimatickej krízy. Odstraňovaním bariéry na Hučave len začíname. Už dnes spolu s partnermi dokončujeme hodnotenie ďalších prehradení na riekach, vhodných na odstránenie,“ hovorí Miroslava Plassmann, riaditeľka WWF Slovensko.
 
Na monitoringu a podrobnom zozname bariér vhodných na odstránenie pracuje WWF Slovensko v koordinácii so Slovenským vodohospodárskym podnikom š.p. a Štátnou ochranou prírody SR. Doplní zoznam prioritných bariér, ktorý už je vo Vodnom pláne, pričom WWF Slovensko pracuje na prehodnotení spôsobu ich spriechodnenia. Odstránenie nefunkčných a starých prekážok je najlepší prírode blízky spôsob.
 
Európske rieky patria medzi najviac fragmentované na svete, teda ich prehradzuje najviac priehrad, prehrádzok, malých vodných elektrárni, či iných typov bariér. Ako v správe upozornila Európska environmentálna agentúra, práve bariéry sú jeden z hlavných dôvodov, pre ktoré je až 60 % riek v Európe v zlom ekologickom stave a sú kľúčovou príčinou poklesu sladkovodnej biodiverzity. Podľa Správy o stave planéty 2020, ktorú vydáva WWF, pokles sledovaných populácií sladkovodných rýb predstavuje od roku 1970 až 84 percent.