Ako technológie pomáhajú v boji s nelegálnym obchodom s drevom? Rozprávali sme sa s M. Filípekom z WWF.



Posted on 11 August 2021
Michal Filípek, WWF Slovensko.
© Blažej Bajzík
Nelegálna ťažba dreva má dôsledky, ktoré si málokto uvedomuje: ohrozuje biodiverzitu, „podkopáva“ riešenie klimatickej krízy, ale aj boj so zmierňovaním chudoby. O tom, aké má podoby a na aké riešenia by sme sa mali sústrediť, sme sa rozprávali s Michalom Filípekom z WWF Slovensko.

Michal Filípek je absolventom Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene. Inžiniersky titul získal v odbore adaptívne lesníctvo a doktorát v odbore pestovanie lesa. Vo WWF pracuje od roku 2019. © Blažej Bajzík 

Podľa FAO tvoria nelegálna ťažba dreva a nelegálny obchod s drevom 10-30 % celkového objemu, teda takmer tretina obchodu s drevom môže byť nelegálna. Ide o reálny odhad?

Rozpätie uvádzané v tejto štúdii je pomerne široké  - od 10 do 30 %, no podobné hodnoty uvádzajú i ďalšie zdroje. Súvisí to predovšetkým s tým, čo všetko je považované v jednotlivých krajinách za nelegálnu ťažbu – či ide len o úzko chápanú definíciu v zmysle krádeží dreva a predaja výrobkov z dreva bez potrebných povolení, alebo sa riadime širšou definíciou nelegálnej ťažby a obchodu s drevom, ktoré používajú medzinárodné organizácie.

INTERPOL napr. hovorí o „trestnej činnosti v lesnom hospodárstve“, ktorá pokrýva celý reťazec – od nelegálnej ťažby cez prepravu dreva až po jeho spracovanie a predaj, obchodovanie s ním, jeho dovoz a vývoz. Tento pojem pritom zahŕňa aj trestné činy spojené s korupciou, daňovými podvodmi či legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a pod. Pri takto širokom chápaní problematiky a pri zohľadnení toho, že v porovnaní s európskymi štandardmi môže byť najmä v menej rozvinutých krajinách úroveň a vymožiteľnosť právnych predpisov slabšia, je aj podiel nelegálneho dreva na trhu rádovo v desiatkach percent reálny.

Európske krajiny majú najprísnejšie právne predpisy?

Jedna vec sú definície a znenie zákonov, no druhou nemenej dôležitou vecou je to, ako je krajina rozvinutá a aká je v nej vymožiteľnosť práva a tlak verejnosti na to, aby k nelegálnej ťažbe nedochádzalo a zákony sa dodržiavali. Aj v USA majú prísnu legislatívu, podľa tamojšieho U.S. Lacey Act boli už v krajine udelené prísnejšie tresty a pokuty.

V samotnej Európe sú v tomto smere rozdiely, Európska únia má 27 krajín a ak sa pozrieme na celý kontinent, sú to vyše štyri desiatky krajín, v ktorých je vymožiteľnosť práva na rôznej úrovni. Aj na základe skúseností, ktoré zaznievali v rámci riešenia nášho projektu vieme, že napr. na Ukrajine - možno i z dôvodu politickej nestability, si páchatelia trestnej činnosti v lesnom hospodárstve dovolia viac a uchýlia sa aj k násiliu. V Belgicku či vo Francúzsku sa táto činnosť spája skôr s ekonomickou kriminalitou a cezhraničným obchodom, keďže v krajinách sú veľké prístavy, cez ktoré vstupuje aj drevo a výrobky z neho na vnútorný trh Európskej únie.

Nielen Ukrajina, ale aj Rumunsko je príkladom, že trestné činy spojené s nelegálnou ťažbou môžu byť naozaj surové. Nie sú to ani dva roky, čo svetom otriasla správa o smrti dvoch ochranárov, ktorí bojovali s nelegálnou ťažbou v Rumunsku, ktoré je označované za krajinu s najväčším rozsahom zachovalých pralesov v Európe.  Je v týchto krajinách situácia najkritickejšia v Európe?

To, čo sa dialo v Rumunsku bolo zdvihnutým prstom, kam až sú páchatelia schopní v tejto oblasti zájsť. Treba si uvedomiť, že táto činnosť má hlbší sociálny základ. Ak existuje nelegálna ťažba, znamená to, že niekde vo svete je po nelegálnom dreve dopyt a vytvorili sa štruktúry, ktoré ho pokrývajú. A niekde na opačnom konci na lokálnej úrovni sú miestne komunity, ktoré si nelegálnou ťažbou vedia zarobiť viac ako v prípade legálnej ťažby. Ak by sme pri definovaní nelegálnej ťažby použili najprísnejšiu poučku, tak za nelegálnu ťažbu možno považovať i takú ťažbu, pri ktorej boli zamestnaní ľudia bez riadnej pracovnej zmluvy. Drevo možno bolo pri ťažbe riadne vyznačené, malo všetky povolenia, no do procesu vstúpila čierna práca, za ľudí neboli riadne zaplatené sociálne odvody a daň z príjmu.

Na prvý pohľad nesúvisiace dôsledky nelegálnej ťažby si len málokto uvedomuje. FAO napr. upozorňuje, že nelegálny obchod s drevom podkopáva boj so zmierňovaním chudoby, potravinovej bezpečnosti, ale aj riešenie klimatickej zmeny.

Problematika nelegálnej ťažby a obchodovania s drevom je naozaj oveľa komplexnejšia než by sa možno mohlo na prvý pohľad zdať. Okrem zmienených dopadov by som rád upriamil pozornosť aj na negatívne dopady nelegálnej ťažby na biodiverzitu. Ak je ťažba vykonávaná nelegálne, asi nie je možné počítať s tým, že by páchatelia brali veľký ohľad napríklad na rušenie vzácnych vtákov počas hniezdenia či vyvádzania mláďat, prípadne či drastickým zásahom do lesného prostredia nenastane narušenie krehkej rovnováhy a neohrozí sa či nezničí prostredie celého spoločenstva organizmov.

Bohužiaľ, niekedy je odlesňovanie – najmä pre účely poľnohospodárstva – politikou štátu, ktorá je ponúkaná práve s cieľom zabrániť chudobe.

Presne tak, v chudobnejších častiach sveta dochádza k odlesňovaniu často z dôvodu zabezpečenia obživy, napr. v štátoch Sahelu, dochádza k odlesňovaniu s cieľom získať nové pastviny pre dobytok. Často nejde o les, ako ho poznáme u nás, ale o rôzne porasty tvorené stromami a krovinami. Po odlesnení sa Sahara po pár rokoch posunie na juh a miestnym komunitám neostáva iné, než sa posunúť tiež, pričom zaberú zase nové územie pre pastvu a pestovanie plodín.

Podobné je to v tropických krajinách, kde lesy ustupujú farmám či plantážam. V tomto prípade nemôžeme vždy hovoriť o nelegálnej ťažbe – niekedy táto ťažba môže mať i všetky povolenia, tu je však otázka, nakoľko krajina pri vydávaní povolení zohľadňuje dopady na životné prostredie. Niekedy je tak hranica medzi drevom z nelegálnej ťažby a drevom, ktoré pochádza z exploatačných ťažieb a odlesňovania veľmi tenká.
A na čo poukazujú viaceré štúdie, vrátane tej našej, je fakt, že peniaze z nelegálnej ťažby a predaja dreva môžu slúžiť na financovanie rôznych teroristických skupín či ozbrojených konfliktov. Takéto podozrenia boli v poslednej dobe zverejnené napr. v prípade Mjanmarska, kde išlo o problematiku tíkového dreva.
 
V projekte ISF, ktorý spojil INTERPOL a tímy WWF (Svetový fond na ochranu prírody) zo šiestich krajín Európy (Slovensko, Rumunsko, Bulharsko, Ukrajina, Francúzsko, Belgicko), sa od počiatku pozeralo na zapojené krajiny v dvoch skupinách – na jednej strane krajiny strednej a východnej Európy, ako krajiny produkujúce drevo, ktoré môžu byť potenciálne zdrojom nelegálnej ťažby, a na druhej strane západoeurópske krajiny, ako krajiny importu. Potvrdil sa tento pohľad?

Počas riešenia projektu sa potvrdilo, že problémy súvisiace s dovozom dreva z krajín mimo EÚ, ktoré sme spájali najmä so západoeurópskymi krajinami, sa týkajú aj krajín na východe schengenskej hranice. Ukázali sa i rozdiely v rámci krajín strednej a východnej Európy a naozaj, na Slovensku je spoločnosť citlivejšia na nelegálnu ťažbu dreva. Nevidíme to, čo sme spomínali v prípade Rumunska či Ukrajiny – násilie alebo nelegálne výruby na v skutku rozsiahlych plochách. Páchatelia sú však v hľadaní možností vynachádzavejší a hľadajú rôzne metódy, ktoré sú sofistikovanejšie v porovnaní s obyčajnými krádežami dreva.


M. Filípek na stretnutí odborníkov z rôznych oblastí, ktoré sa konalo v Bratislave v januári 2020 v rámci projektu ISF. © Andrea Hajdúchová

... rozsiahle výruby vidíme skôr v súvislosti s náhodnou ťažbou či developerskými projektami...

My sme sa v projekte sústredili na trestnú činnosť v lesnom hospodárstve, kde z rozhovorov s expertami z radov polície, prokuratúry, lesníctva a ochrany prírody vyplynulo, že môže dochádzať najmä ku klamaniu o kvalite dreva, kedy sa drevo predáva „papierovo“ ako lacné, vlákninové určené na výrobu papiera či drevotrieskových dosiek, no v skutočnosti má hodnotu kvalitnej guľatiny na výrobu dosák či masívneho nábytku a rozdiel v cene je vyplácaný mimo evidencie, čím štát prichádza o príjmy z daní. Tiež môže dochádzať k zneužívaniu inštitútu náhodnej ťažby, kedy sa majú ťažiť len odumreté stromy či stromy napadnuté škodcom, napríklad lykožrútom. Experti spomínali aj situácie, keď sa náhodná ťažba zneužíva v prípadoch, kedy hospodár potrebuje napĺňať záväzky ohľadom dodávok dreva, ktoré mu vyplývajú zo zmlúv, no plánovaná ťažba na pokrytie týchto zmlúv nestačí. Dôležité je poznať tieto dôvody, aby sme ich vedeli adresovať a riešiť.

Čo nám hovoria o nelegálnej ťažbe policajné štatistiky?

Polícia využíva najmä dva paragrafy trestného zákona – krádež dreva (má mierne klesajúci trend, zhruba 800 prípadov ročne) a trestný čin porušovania ochrany stromov a krov (mierne rastie, 128 v roku 2019, 154 v roku 2020). Dlhodobo upozorňuje na vysokú latentnosť, teda skrytosť, environmentálnej kriminality. Často k nej dochádza na odľahlých miestach a keďže „poškodená strana“ je príroda, ktorá sa nedokáže sama brániť, odhaľovanie tejto kriminality stojí na iniciatíve občanov či polície.

V rámci porušovania ochrany stromov a krov je zadefinované, že ide aj o trestné činy nelegálnej ťažby dreva v lesnom hospodárstve, no zatiaľ chýbajú jasné indície o tom, ako pristupovať k preprave dreva. V prípade krádeží dreva by bolo zaujímavé rozmeniť tých zmienených zhruba 800 prípadov „na drobné“ a vidieť, kto bol páchateľom – či išlo o ťažbárske spoločnosti, zamestnancov štátnych podnikov, či menších lesníckych podnikov alebo sa jednalo o prípady urbárskych spoločenstiev.  Zaujímavé by boli aj bližšie informácie o tom, aký počet týchto krádeží bol motivovaný zlou ekonomickou situáciou napríklad z prostredia marginalizovaných komunít, čo nie je, bohužiaľ, na základe zverejňovaných informácií možné jednoznačne posúdiť.

Okrem trestných činov však máme i priestupky, ktoré sú definované v zákone o lesoch, teda napríklad problémy spojené s evidenciou dreva, alebo v zákone o umiestňovaní výrobkov z dreva na vnútorný trh - tzv. zákon o dreve, ktorý vychádza z nariadenia EÚ o dreve (EUTR). Presnejšie informácie z tejto oblasti, bohužiaľ, na pravidelnej báze zverejňované nie sú.

V súvislosti s týmto zákonom Slovensko čelilo i konaniu o porušení predpisov EÚ (tzv. infringementu) zo strany Európskej komisie, splnili sme si už všetky povinnosti?

Nariadenie o dreve vošlo do platnosti v roku 2013 a mali sme rok na to, aby sme ho zapracovali do nášho právneho systému.  Európska únia dáva krajinám pomerne veľký priestor, aby národné pravidlá prispôsobili nariadeniam, no v tomto prípade sme podľa Európskej únie nesplnili podmienky v dostatočnej miere. Až na základe spomínaného konania zo strany EK bol prijatý zákon, ktorý nariadenie plne implementoval. Vznikla aj nová inštitúcia Slovenská lesnícko-drevárska inšpekcia (SLDI), ktorá je súčasťou Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a dohliada na dodržiavanie zákona.

Nariadenie o dreve vyžaduje, aby každý, kto drevo produkuje, alebo dováža a umiestňuje ho na vnútorný trh Európskej únie, mal vytvorený tzv. due diligence systém, t. j. systém náležitej starostlivosti, pomocou ktorého musí byť hospodársky subjekt schopný dokladovať, že drevo bolo vyťažené legálne a pri nakladaní s ním neboli porušené zákony v krajine produkcie ani nariadenia Európskej únie. V určitom zmysle sa tak presúva dôkazné bremeno zo strany lesnícko-drevárskej inšpekcie či polície, ktorá musí štandardne preukazovať nezákonnosť, na stranu hospodárskeho subjektu, teda toho, kto umiestňuje drevo na trh.

A tento systém kontroluje práve Slovenská lesnícko-drevárska inšpekcia?

Áno, to či má hospodársky subjekt vypracovaný tento systém, kontroluje SLDI. Tá má pomerne široké kompetencie, môže kontrolovať automobil odvážajúci drevo a dokumentáciu k tomuto drevu, no len v rámci lesných pozemkov na lesných cestách. Ak chce kontrolovať autá s drevom na bežných cestách, potrebuje to robiť spoločne s políciou. Obe inštitúcie však už majú podpísané memorandum o spolupráci.

Spomínal si, že v úvode projektu ISF sa predpokladalo, že krajiny strednej a východnej Európy, medzi nimi Slovensko, sú skôr zdrojovými krajinami nelegálneho dreva, no v rámci riešenia projektu sa prišlo na to, že i my by sme mali venovať pozornosť importu dreva na Slovensko a do Európskej únie. Ako vyzerá situácia v tejto oblasti?

Okrem polície môže autá na cestách kontrolovať ešte aj finančná správa – teda colníci, a to predovšetkým v pásme okolo štátnych hraníc. Avšak podľa našich informácií, inšpekcia doteraz takéto spoločné kontroly s finančnou správou nevykonáva. Pritom si myslím, že pri dnešnom globalizovanom obchode s drevom by takáto spolupráca mohla priniesť pozitívne výsledky.


Michal Filípek. © Blažej Bajzík 

Výsledkom projektu ISF je súbor odporúčaní na zlepšenie presadzovania práva v súvislosti s trestnou činnosťou v lesnom hospodárstve. Medzi nimi je odporúčanie spustiť na Slovensku transparentný elektronický systém evidencie ťažby a prepravy dreva a otvoriť ho verejnej kontrole. Prečo je to dôležité?

Európska komisia nelimituje žiadnu z krajín v tom, ako má zabezpečiť presadzovanie práva, no povzbudzuje jednotlivé krajiny k zavádzaniu takých opatrení a nástrojov, ktoré prispejú k splneniu ich spoločného záväzku v odstraňovaní nelegálneho dreva z trhu EÚ. Ak krajina vidí potenciál v zavedení elektronického systému, ktorý by mohol prispieť k sprehľadneniu tokov dreva, lepšej kontrole, ale aj k zlepšeniu stavu životného prostredia či lepšiemu výberu daní, tak prečo ho neprijať?

Z krajín EÚ takéto systémy na zlepšenie evidencie zaviedli na národnej úrovni Rumunsko či Bulharsko. V Českej republike zaviedol systém na kontrolu prepravovaného dreva štátny podnik Lesy ČR v roku 2020. Na Slovensku sa ročne vyťaží okolo 9 miliónov kubíkov dreva, to znamená vyše 300-tisíc kamiónov naložených drevom. Toto drevo ľudia vidia odvážať na cestách. Verejnosť tento vysoký počet odvozov citlivo vníma, pričom nemá možnosť overiť, či sa jedná o legálne alebo nelegálne vyťažené drevo.

Na aké „slabé miesta“ by sa mal systém sústrediť?

Ak by sme nechali bokom otázku rastúcej ťažby dreva v posledných dvoch desaťročiach a držali sa len otázky legálnosti vyťaženého a prepravovaného dreva, tak transparentný systém na sledovanie dreva spojený s verejne prístupnou aplikáciou by mohol pomôcť aj samotným obhospodarovateľom v spoločenskej akceptácii. Ktokoľvek by zadal do aplikácie evidenčné číslo vozidla, aplikácia by automaticky vyhodnotila či je náklad zaregistrovaný v centrálnom registri a tiež či je drevo prepravované s  potrebným povolením. Podobne by napr. mobilná aplikácia mohla slúžiť aj v teréne, kde by si návštevník lesa mohol jednoducho overiť, či ťažba v lese prebieha s náležitými povoleniami. Z takéhoto zapojenia verejnosti by mohli benefitovať aj príslušné úrady, resp. polícia. V prípade ak by algoritmus aplikácie vyhodnotil, že v rámci niektorého hlásenia existujú nezrovnalosti, prípad by bol automaticky zaevidovaný a odoslaný na posúdenie polícii či inšpekcii.

Kto dodržiava pravidlá, tomu môže zvýšenie transparentnosti pomôcť a dokonca sa možno aj zbaviť podozrení zo strany verejnosti. V rámci projektu sme hovorili so zástupcami orgánov presadzovania práva, ktorí rovnako v zavedení systému videli prínos, pretože by sprehľadnil toky dreva.  

Popravde, je šokujúce, že tento systém stále funguje na papierovej evidencii.  

Pre splnenie v súčasnosti platných požiadaviek je postačujúce, ak má sprievodný doklad k nákladu dreva papierovú podobu. Pravdou však je, že niektoré - najmä väčšie spoločnosti pôsobiace v lesníctve a drevospracujúcom priemysle, používajú aj interné elektronické systémy. Rovnako však platí aj to, že veľká časť prepravovaného dreva je stále sprevádzaná len papierovými dokladmi, ktoré sú navyše často vypisované ručne. Napríklad jedným zo základných atribútov, ktorý musí dokument obsahovať je informácia o čase nakládky, pritom sa často stáva, a to najmä pri preprave na kratšie vzdialenosti, že tento údaj na doklade chýba. Takto je možné na jeden doklad odviesť z lesa napríklad do najbližšej dediny aj niekoľko nákladov, a keď automobil zastaví polícia či inšpekcia, tento údaj sa dá rýchlo ručne dopísať. 

Štátny podnik Vojenské lesy a majetky Slovenskej republiky pritom začali so zvádzaním elektronickej evidencie a celého systému kontroly dreva postupne už od roku 2004. Ministerstvo životného prostredia o nej nedávno informovalo, že chcú presadzovať nasadenie tohto systému v rámci Slovenska. Systém ktorý používajú Vojenské lesy bol predstavený i na workshope o nelegálnej ťažbe v rámci ISF projektu. Dočkáme sa jeho zavedenia v iných podnikoch? 

Na Slovensku máme veľmi zaujímavý a funkčný systém na elektronickú evidenciu dreva, ktoré  vyvinul štátny podnik Vojenské lesy a majetky SR vo vlastnej réžií a z vlastnej iniciatívy. Motiváciou podniku bolo najmä to, aby vedeli o svojom majetku čo najviac, hospodárili efektívne a eliminovali krádeže dreva. Ide o vnútropodnikový systém, ktorý vie sledovať, ako sa nakladá so zdrojmi, sleduje množstvo a kvalitu dreva, nakladanie so skladovými zásobami vyťaženého dreva, atď. V tejto chvíli je vhodný okamih zamyslieť sa, ako tento systém čo najlepšie zaviesť do iných štátnych lesníckych podnikov a organizácií, ale aj pre neštátne subjekty, napr. mestské lesy či urbáre. Pritom nemusíme vymýšľať nič nové, len využiť a správne prispôsobiť to, čo už na Slovensku máme.

Dnes už technológie nie sú drahé, naopak, pomáhajú fungovať efektívne a šetriť čas i peniaze. Na našich workshopoch boli prezentované viaceré inovatívne riešenia, ktoré môžu pomôcť v boji s nelegálnou ťažbou a odlesňovaním a podporiť boj Európskej únie s klimatickou zmenou.

Napríklad?

Okrem monitorovacích systémov, ktoré sprehľadnia toky dreva, existujú laboratórne forenzné metódy, ktoré dokážu poskytnúť informácie, odkiaľ drevo pochádza. Genetickými metódami, vieme jednoznačne overiť druh dreviny a s veľkou pravdepodobnosťou aj región, odkiaľ pochádza. Niektoré časti genetickej informácie daného druhu sa totiž vyskytujú len v konkrétnych častiach sveta či dokonca danej krajiny.

Izotopové metódy zase odhalia odkiaľ drevo pochádza, na základe prítomnosti a vzájomného pomeru chemických prvkov v dreve. Každý strom v sebe nesie istý otlačok, podľa toho, kde rástol, pretože každá časť zemskej kôry je špecifická tým, že je tam iný pomer chemických prvkov. Spolu s príjmom živín z pôdy strom prijíma i tieto prvky v špecifickom pomere. 

A tretia oblasť, v ktorej sa udial obrovský pokrok sú geoinformačné systémy. Pri monitoringu ťažby je možné s istým časovým intervalom porovnávať veľmi presné satelitné či letecké snímky a v prípade, že niekde došlo k ťažbe na súvislej ploche, v prepojení na podrobný systém evidencie je jednoduché overiť, či bolo na ťažbu vydané povolenie.   
 
Medzi odporúčaniami, ktoré vyplynuli z projektu je aj nutnosť vytvoriť dôveryhodné prostredie pre svedkov a oznamovateľov protiprávneho konania a zaistiť im ochranu.

To je mimoriadne dôležité aj pre nás ako zástupcov mimovládnych organizácií. Kontrolné inštitúcie na Slovensku sú, bohužiaľ, často, poddimenzované a kontrolou v teréne tak trávia menej času, ako by potrebovali. Pomôcť im môže práve verejnosť a ľudia z iných profesií, ktorí trávia v lese veľa času. Mali by mať možnosť nahlasovať podozrivú činnosť, ktorú by samotní kontrolóri len overili v transparentnom online systéme. Skontrolovali by, či sedia povolenia, dátumy, miesto a v prípade, že sa ukáže niečo podozrivé, poslali by do lesa kontrolu.

Občianska spoločnosť však potrebuje otvorenú a transparentnú komunikáciu, aby presne vedela, komu posielať aké podnety a čo všetko sa považuje za nelegálnu ťažbu, aby nepodávala veľké množstvo neopodstatnených podnetov, pretože toho sa kontrolné inštitúcie obávajú. Čiže opäť  – transparentný systém, v ktorom si aktívny občan vie sám overiť informácie, šetrí čas a peniaze.

Dôležitá je komunikácia a edukácia zástupcov občianskych organizácií, pretože si so štátnymi inštitúciami môžu byť vzájomne oporou a významne si pomáhať, ak vedia, kto čo potrebuje. A dôležitá je, samozrejme, ochrana nahlasovateľov protispoločenskej činnosti. Je neprípustné, aby boli ohrozovaní, čelili vyhrážkam či zastrašujúcim trestným konaniam. Do konca roka by sme do nášho právneho systému mali implementovať smernicu o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie (2019/1937). Otázka však je, či a v akej podobe to stihneme.   

Spomeniem ešte jedno opatrenie, a to je certifikácia, ktorá má zaručiť, že s drevom sa hospodári šetrne a v súlade so zákonmi. Podľa programového vyhlásenia vlády SR by štátne lesy mali prejsť povinnou certifikáciou FSC. Môže to pomôcť?

Certifikácia je dobrý nástroj, no tento prístup stojí na dobrovoľnom rozhodnutí obhospodarovateľa lesa, ktorým preukazuje svoj záujem o zodpovedné obhospodarovanie lesa, ochranu prírody a vzácnych lesov a tiež záujem na udržiavaní dobrých sociálnych vzťahov. V prvom rade však musí v krajine fungovať vymožiteľnosť práva podporená silnou verejnou mienkou, ktorá netoleruje nelegálnu činnosť. Certifikačné schémy zo svojej podstaty nemajú suplovať právne predpisy, no môžu byť dôležitým doplnkom aj pre zvyšovanie transparentnosti v otázkach legálnosti dreva.

Hospodárenie podľa princípov FSC musí byť trvalo udržateľné – nesmie dochádzať k nadmernej či nelegálnej ťažbe, k zneužívaniu práv pracovníkov, ohrozeniu ich zdravia a bezpečnosti, ani k znehodnoteniu vzácnych území, vôd, pôdy a iných environmentálnych hodnôt. Každý hospodár musí identifikovať a chrániť v ním obhospodarovaných lesoch tzv. „lesy s veľkým spoločenským významom“, teda dôležité z hľadiska biodiverzity, ochrany pred eróziou a lesy dôležité pre miestnych obyvateľov. Na Slovensku je kladený dôraz napríklad aj na ochranu pralesov či lesov, v ktorých rastie vzácny tis. Ten sa totiž z našej prírody pomaly vytráca.

Projekt ISF končí, bude sa WWF Slovensko ďalej venovať téme nelegálnej ťažby. V akej podobe?

Téma nelegálnej ťažby nebola pre nás úplnou novinkou, no v rámci tohto projektu sme mali príležitosť venovať sa téme viac do hĺbky, získať odbornú kapacitu a vytvoriť si dobrý prehľad o procesoch. Vzhľadom na to, že v rámci projektu sme absolvovali množstvo rozhovorov s expertmi, mohli sme odhaliť či pochopiť veľa skrytých miest a zaujímavých pohľadov na túto problematiku. Zlepšili sme poznatkovú bázu a budeme ďalej pokračovať v práci a snažiť sa podporovať zvyšovanie transparentnosti v tokoch dreva a otvorene komunikovať, kde sú problémy. Už teraz sa zapájame do diskusií, do pracovných skupín na ministerstvách pôdohospodárstva či životného prostredia a do prípravy strategických dokumentov v oblasti lesov a ochrany prírody.
 
Andrea Settey Hajdúchová
 
 
Michal Filípek, WWF Slovensko.
© Blažej Bajzík Enlarge
Projekt The EU Forest Crime Initiative.
Projekt The EU Forest Crime Initiative.
© ISF Enlarge