Slovensko musí Európskej komisii vysvetliť, ako stavalo malé vodné elektrárne a vyriešiť porušenia
Slovensko pri stavbe malých vodných elektrárni a pri výbere miest pre ich výstavbu
nepostupovalo vždy v súlade so smernicami Európskej únie. Neposudzovali sme dostatočne dopady týchto stavieb na životné prostredie. Európska komisia vyzvala Slovensko k náprave. Riešením je zrušenie súčasných štátnych plánov na výstavbu malých vodných elektrárni, dodatočné prehodnotenie ekologických dopadov stojacich stavieb a úpravy či odstránenie tých, pri ktorých poškodenie prírody presahuje prínosy.
Slovensko plánovalo na riekach vybudovať takmer 400 malých vodných elektrárni (MVE). Taký počet lokalít určených na výstavbu vyplýval z Koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR. V aktualizovanej koncepcii síce počet klesol na takmer 60, no mnohé MVE už medzitým prehradili rieky, ovplyvnili prírodné hodnoty a život v riekach aj v ich okolí.
Európska komisia (EK) preto spustila voči Slovensku konanie o porušení povinností (tzv. infringement) a minulý týždeň krajinu opätovne vyzvala, aby svoj postup zdôvodnila (tzv. letter of formal notice). Slovensko má dva mesiace na to, aby EK odpovedalo. Ak zdôvodnenie nebude dostatočné, Európska komisia požiada o nápravné opatrenia, no celý prípad môže skončiť aj na súde.
EK Slovensku vytýka, že niektoré už stojace malé vodné elektrárne neprešli posúdením environmentálnych vplyvov tak, ako si vyžaduje Smernica o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, Rámcová smernica o vode a Smernica o biotopoch. V aktuálnej výzve Európska komisia dokonca rozšírila zoznam problematických stavieb MVE. Rovnako podľa EK stále nebol dostatočne posúdený samotný strategický dokument ani jeho aktualizácie, ktoré určili konkrétne miesta na umiestnenie MVE. Do úvahy sa v dokumente nebral kumulatívny, teda spoločný vplyv na životné prostredie v prípade výstavby viacerých MVE na toku.
„WWF Slovensko sa dlhodobo usiluje o zmenu vodohospodárskej politiky a lepšiu ochranu riek. V súčasnosti sme v situácii, keď na zlepšovanie dobrého stavu riek kladie dôraz aj vedenie rezortu životného prostredia. Nová Koncepcia vodnej politiky, do prípravy ktorej boli zapojení odborníci z univerzít a vedeckých inštitúcii ale aj mimovládne organizácie, má ambíciu zásadne zmeniť náš prístup k vode. Pozornosť koncepcia sústredí na revitalizácie a v prípade malých vodných elektrárni počíta s vypracovaním nového plánu lokalít, ktorý by zohľadnil dopady na životné prostredie. WWF verí, že tento plán bude vypracovaný a budú dôkladne posúdené všetky aspekty,“ hovorí Miroslava Plassmann, riaditeľka WWF Slovensko.
Koncepcia vodnej politiky na roky 2021-2030 s výhľadom do roku 2050 už prešla posúdením vplyvov na životné prostredie (SEA) a onedlho sa očakáva aj medzirezortné pripomienkovanie. Koncepciu bude schvaľovať vláda SR. Ak ju podporí, tak súčasný plán výstavby malých vodných elektrárni a zoznam pridelených profilov pre ich stavbu bude zrušený a bude sa tvoriť nový - už s prioritami, medzi ktoré patrí práve minimalizovanie dopadov vodných stavieb na životné prostredie.
Tento krok je dôležitý, pretože dnes je výstavba MVE de facto zastavená, no vlastníci pridelených profilov sa dožadujú pokračovania povoľovania aj v súdnych sporoch.
Aktuálne prebieha takýto spor v prípade MVE Iliaš na rieke Hron, kde investor zažaloval Okresný úrad v Banskej Bystrici kvôli rozhodnutiu o potrebe posúdenia vplyvov plánovanej MVE na životné prostredie.
Ochranárom z organizácií Združenie Slatinka, Za živé rieky, OZ Rieka, Hereditas, WWF a VIA IURIS sa podarilo zastaviť výstavbu MVE v Hronskom Beňadiku či v Žiari nad Hronom. Výstavbu MVE v Hronskom Beňadiku zastavil Najvyšší súd SR pred rokom práve preto, že neboli posúdené vplyvy na životné prostredie, osobitne na chránené územie európskeho významu „Stredný tok Hrona“. Ešte skôr Najvyšší súd SR zastavil výstavbu MVE v Žiari nad Hronom a v rozhodnutí jasne uviedol, že ochrana životného prostredia je verejný záujem, ktorý má v tomto konkrétnom prípade prednosť pred súkromným záujmom.
Naopak, zastaviť sa nepodarilo výstavbu MVE Šalková či MVE Želiezovce, ktorá sa do pozornosti verejnosti dostala hromadným úhynom stoviek rýb v roku 2017: O podnete na riešenie environmentálnych škôd doteraz Okresný úrad v Leviciach nerozhodol.
Pre riešenie infringementu však nestačí len zrušiť platný štátny plán na výstavbu MVE. Potrebné bude tiež prehodnotiť environmentálne dopady už stojacich malých vodných elektrárni a tam, kde prevyšujú prínos z využitia hydroenergetického potenciálu, pripadá do úvahy aj úprava či odstránenie MVE.
nepostupovalo vždy v súlade so smernicami Európskej únie. Neposudzovali sme dostatočne dopady týchto stavieb na životné prostredie. Európska komisia vyzvala Slovensko k náprave. Riešením je zrušenie súčasných štátnych plánov na výstavbu malých vodných elektrárni, dodatočné prehodnotenie ekologických dopadov stojacich stavieb a úpravy či odstránenie tých, pri ktorých poškodenie prírody presahuje prínosy.
Slovensko plánovalo na riekach vybudovať takmer 400 malých vodných elektrárni (MVE). Taký počet lokalít určených na výstavbu vyplýval z Koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR. V aktualizovanej koncepcii síce počet klesol na takmer 60, no mnohé MVE už medzitým prehradili rieky, ovplyvnili prírodné hodnoty a život v riekach aj v ich okolí.
Európska komisia (EK) preto spustila voči Slovensku konanie o porušení povinností (tzv. infringement) a minulý týždeň krajinu opätovne vyzvala, aby svoj postup zdôvodnila (tzv. letter of formal notice). Slovensko má dva mesiace na to, aby EK odpovedalo. Ak zdôvodnenie nebude dostatočné, Európska komisia požiada o nápravné opatrenia, no celý prípad môže skončiť aj na súde.
EK Slovensku vytýka, že niektoré už stojace malé vodné elektrárne neprešli posúdením environmentálnych vplyvov tak, ako si vyžaduje Smernica o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, Rámcová smernica o vode a Smernica o biotopoch. V aktuálnej výzve Európska komisia dokonca rozšírila zoznam problematických stavieb MVE. Rovnako podľa EK stále nebol dostatočne posúdený samotný strategický dokument ani jeho aktualizácie, ktoré určili konkrétne miesta na umiestnenie MVE. Do úvahy sa v dokumente nebral kumulatívny, teda spoločný vplyv na životné prostredie v prípade výstavby viacerých MVE na toku.
„WWF Slovensko sa dlhodobo usiluje o zmenu vodohospodárskej politiky a lepšiu ochranu riek. V súčasnosti sme v situácii, keď na zlepšovanie dobrého stavu riek kladie dôraz aj vedenie rezortu životného prostredia. Nová Koncepcia vodnej politiky, do prípravy ktorej boli zapojení odborníci z univerzít a vedeckých inštitúcii ale aj mimovládne organizácie, má ambíciu zásadne zmeniť náš prístup k vode. Pozornosť koncepcia sústredí na revitalizácie a v prípade malých vodných elektrárni počíta s vypracovaním nového plánu lokalít, ktorý by zohľadnil dopady na životné prostredie. WWF verí, že tento plán bude vypracovaný a budú dôkladne posúdené všetky aspekty,“ hovorí Miroslava Plassmann, riaditeľka WWF Slovensko.
Koncepcia vodnej politiky na roky 2021-2030 s výhľadom do roku 2050 už prešla posúdením vplyvov na životné prostredie (SEA) a onedlho sa očakáva aj medzirezortné pripomienkovanie. Koncepciu bude schvaľovať vláda SR. Ak ju podporí, tak súčasný plán výstavby malých vodných elektrárni a zoznam pridelených profilov pre ich stavbu bude zrušený a bude sa tvoriť nový - už s prioritami, medzi ktoré patrí práve minimalizovanie dopadov vodných stavieb na životné prostredie.
Tento krok je dôležitý, pretože dnes je výstavba MVE de facto zastavená, no vlastníci pridelených profilov sa dožadujú pokračovania povoľovania aj v súdnych sporoch.
Aktuálne prebieha takýto spor v prípade MVE Iliaš na rieke Hron, kde investor zažaloval Okresný úrad v Banskej Bystrici kvôli rozhodnutiu o potrebe posúdenia vplyvov plánovanej MVE na životné prostredie.
Ochranárom z organizácií Združenie Slatinka, Za živé rieky, OZ Rieka, Hereditas, WWF a VIA IURIS sa podarilo zastaviť výstavbu MVE v Hronskom Beňadiku či v Žiari nad Hronom. Výstavbu MVE v Hronskom Beňadiku zastavil Najvyšší súd SR pred rokom práve preto, že neboli posúdené vplyvy na životné prostredie, osobitne na chránené územie európskeho významu „Stredný tok Hrona“. Ešte skôr Najvyšší súd SR zastavil výstavbu MVE v Žiari nad Hronom a v rozhodnutí jasne uviedol, že ochrana životného prostredia je verejný záujem, ktorý má v tomto konkrétnom prípade prednosť pred súkromným záujmom.
Naopak, zastaviť sa nepodarilo výstavbu MVE Šalková či MVE Želiezovce, ktorá sa do pozornosti verejnosti dostala hromadným úhynom stoviek rýb v roku 2017: O podnete na riešenie environmentálnych škôd doteraz Okresný úrad v Leviciach nerozhodol.
Pre riešenie infringementu však nestačí len zrušiť platný štátny plán na výstavbu MVE. Potrebné bude tiež prehodnotiť environmentálne dopady už stojacich malých vodných elektrárni a tam, kde prevyšujú prínos z využitia hydroenergetického potenciálu, pripadá do úvahy aj úprava či odstránenie MVE.